Nebo

DÔLEŽITOSŤ Ježišovho vzkriesenia

Podrobnosti

Kategória: Nebo

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom pokračovaní úvah na tému Nebo.

Cieľom dnešného zamyslenia je, aby sme správne chápali význam Ježišovho vzkriesenia pre našu spásu a pre budúce vzkriesenie tela v nebi.

Sme asi v polovici našich zamyslení o nebi a niekoľko ďalších programov sa bude týkať dôležitosti a dosahu Ježišovho vzkriesenia.

 Najskôr sa zamyslíme nad tým, čo sa v budúcnosti stane s týmto svetom. Ak má byť obnovený, je dôležité vedieť, aká bude nová krajina. Základom našej nádeje je vzkriesenie Pána Ježiša Krista. Túto udalosť si pripomíname na Veľkú noc, ale nie je isté, či všetci vedia prečo? Oslavujeme iba tradíciu, alebo by sme si mali túto skutočnosť pripomínať svojím životom každý deň?

 Aký vplyv a dosah má vzkriesenie na náš každodenný život?

 Každý veriaci by mal vedieť, že Ježišovo vzkriesenie je základom odpustenia našich hriechov. Preto je povinnosťou každého kresťana, aby upozornil tých, ktorí sa spoliehajú sami na seba, alebo sú nábožensky založení, ale nechápu, alebo neveria v  zástupnú smrť Pána Ježiša na kríži za hriechy, že Božie odpustenie a spasenie sa 

na nich s najväčšou pravdepodobnosťou nevzťahuje. Zamerajme sa na dve skutočnosti, ktoré sa týkajú viery a nádeje kresťanov.

1. Vzkriesenie je stavebným kameňom kresťanskej viery.
   Ak Ježiš vzkriesený nebol, potom veľkonočný príbeh zdanlivo šťastného konca Ježišovho života, nemá pre kresťanskú vieru a naše spasenie žiadnu cenu. Stále častejšie sa ozývajú hlasy kritikov, ktorí síce kresťanské označenie používajú, ale svojím životom a zmýšľaním realitu Ježišovho vzkriesenia popierajú. Za mnohých prehovoril Markus Borg, ktorý na tému Ježišovho vzkriesenia napísal:

“ Ako dieťa som prežíval Veľkú noc s vierou, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych. Teraz vidím, význam Veľkej noci inak. Vôbec nezáleží na tom, či bol hrob prázdny. Nie je dôležité, či sa v hrobe odohralo niečo neobvyklého s telom Ježiša Krista.”

V Písme je však napísané: Ak nebol Kristus vzkriesený, je všetka viera márna. Človek zostáva otrokom svojich hriechov.

 Vzkriesenie je kľúčom k odpusteniu našich hriechov. 

Bez vzkriesenie by Ježiš zostal obyčajným mučeníkom, ale nemohol by byť Mesiášom, ani Spasiteľom. Keby Ježiš nevstal z mŕtvych, potom nám klamal, keď prorokoval, že musí zomrieť a bude vzkriesený. V hrobe zostal tri dni, ako Jonáš v bruchu veľryby; chrám Jeho tela bol zbúraný, aby mohol byť za tri dni znovu postavený; inými slovami položil za nás svoj život, aby sme mohli byť spolu s ním vzkriesení. Ktokoľvek môže o sebe povedať, že je mesiáš, ale len Ježiš svojím životom, smrťou a vzkriesením dokázal, že je Boží syn a skutočný Mesiáš:

Matouš 24:4-5  A Ježiš odpovedal a riekol im: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol! 5  Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a zvedú mnohých.

Ktokoľvek môže povedať, že nám môže dať nový život. Ktokoľvek môže povedať, že nám odpúšťa hriechy a že zvíťazil nad smrťou, ale ešte nikto z nich, keď zomrel, nevstal z mŕtvych. Ich telá ďalej trúchlivejú v hroboch.

2. Ježišovo vzkriesenie je nielen nielen zárukou nášho spasenia, ale aj večného života a budúcnosti v Božej prítomnosti.

 Smrť je pre človeka nenormálny stav, pretože rozdeľuje to, čo Boh stvoril, aby bolo spojené v jednote. Naše telá zostanú spojené s dušou, ktorá bola stvorená pre večnosť. Starodávny Jób dobre vedel, že aj keby bol zbavený kože a mäsa, uvidí na vlastné oči Boha.

 (Job 19:24 )

Keď zomrie veriaci, pozostalí prejavujú hlboký zármutok a bolesť zo straty milovaného a blízkeho človeka. Súčasne pociťujú úľavu a radosť, že sa skončilo pozemské súženie a nastúpila nebeská blaženosť, pretože vedia, že zosnulý sa nachádza v Božej prítomnosti. Umierajúci veriaci nelipnú na pozemskom živote, ani nemajú strach zo smrti, pretože sú pripravení na   stretnutie so svojim Pánom. Naše nádeje nie sú postavené na svetských hodnotách, ani cirkevnej príslušnosti, ale na historickej realite Ježišovho vzkriesenia.

Ak žijeme, väčšinou si myslíme, že žijeme medzi živými a odchádzame do miesta mŕtvych, ale v skutočnosti žijeme v krajine umierajúcich a odchádzame do miesta živých. Mnohí veriaci majú tendenciu žiť s predstavou, že viera vo vzkriesenie nemá na pozemský život žiadny vplyv. Ale to je veľký omyl. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že Ježišovo vzkriesenie nie je len obyčajné ľudské želanie, ale nadprirozená realita. Naše vzkriesenie  bude rovnako doslovné a hmatateľné, ako Ježišovo vzkriesenie.

Naše vzkriesené telo bude mať fyzickú podobu.
Ježišovo vzkriesené telo malo tiež fyzickú podobu – nebol vzkriesený nehmotný duch, ktorý mal éterickú podobu tela. Bol to muž z mäsa a kostí, prijímal potravu, Ježiš pripravil ostatným raňajky, chodil, hovoril s učeníkmi cestou do Emaus, zjavil sa viac ako 500 ľuďom. Ani raz a ani jeden z očitých svedkov nemal pochybnosti, že je pred nimi v tele. Aj neveriaci Tomáš bol o tom presvedčený, keď mu Ježiš povedal:

Jan 20: 27-28 Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci! 28  A Tomáš odpovedal a riekol mu: Môj Pán a môj Bôh!

Ďalší dôvod, že naše vzkriesené telá budú hmotnej podstaty môžeme odvodiť z analógie, akým spôsobom sme boli stvorení.

Genesis 2:7  A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.

Všimnime si, že hmotné zloženie ľudského tela (prach zo zeme) a duchovná zložka (dych života), boli prepojené kreatívnym spôsobom mocou všemohúceho Boha, aby dali vznik živej bytosti! Nad akúkoľvek pochybnosť vidíme, že ľudstvo bolo stvorené hmotným a duchovným spôsobom a "Boh videl, že všetko čo urobil, je veľmi dobré".

Genesis 1:31  A Bôh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré.

Ježišovo vzkriesenie je zárukou nášho vzkriesenia.

Skrze ukrižovanie, smrť a vzkriesenie vidíme, aký je rozdiel medzi fyzickým telom,  pozemským životom, ktorý je ukončený smrťou  a telom, ktoré je vzkriesené a premenené k večnému životu. Na jednej strane vidíme prirodzené rozdelenie existencií – tela a ducha v smrti, a na druhej strane nadprirodzenú spojitosť s životom vo vzkriesenom tele, premeneným skrze oslávenie.

1 Korintským 15:20  No, ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina tých, ktorí zosnuli.

1 Korintským 15:23  Ale jeden každý vo svojom vlastnom poriadku: prvotina Kristus, potom tí, ktorí sú Kristovi, za jeho príchodu.

Ježišovo vzkriesené telo malo novú kvalitu, ale stále bolo podobné telu, ktoré bolo ukrižované. Učeníci ho spoznali, keď sa medzi nimi objavil. Medzi stvoreným a obnoveným je a bude spojitosť, inak by akékoľvek pomyslenie na vzkriesenie a obnovu bolo len nerealistickou nádejou.

Keby totiž Pán stvoril znovu všetko nové a stvoril úplne nové ľudstvo, potom by nešlo v žiadnom prípade o vzkriesení a dokončenie pôvodného zámeru. Nemennosť večného Božieho zámeru sa týka všetkých, ktorých Boh predzvedel ešte pred založením sveta:

Žalmy 139:16-17  Tvoje oči videly môj trup, a do tvojej knihy sú zapísané všetky moje údy jako aj dni, v ktorých boly utvorené, keď ešte nebolo ani jedného z nich. 17  A mne jaké drahé sú tvoje myšlienky, ó, silný Bože,

Pozrime sa ešte na niektoré nezvyčajné schopnosti a kvality Ježišovho vzkrieseného tela:

Jan 20:19-20  A keď bol večer toho dňa, prvého dňa týždňa, a dvere, kde boli učeníci zhromaždení, boly zamknuté zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a zastal si do prostredku a povedal im: Pokoj vám! 20  A keď to povedal, ukázal im svoje ruky aj svoj bok. A tak zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.

Vzkriesený Ježiš sa objavil medzi učeníkmi bez toho, aby prešiel dverami. Ide o nevysvetliteľný jav určitej materializácie. Vo vzkriesenom tele zrejme došlo k molekulárnej premene, ale k akej, nie je vysvetlené. Písmo nám ale hovorí, že naše telo bude podobné Ježišovmu telu:

Filipským 3:21  ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu jeho slávy podľa pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci.

1. Janův 3:2  Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.

1. Korintským 15:49  A jako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského.

Pripomeňme si na záver niektoré klasické herézy, ktoré sú dodnes v učení niektorých náboženských skupín, ktoré vyučujú, že duchovná zložka  je nadradená tej fyzikálnej. Nie je pravda, že Boh stratil o svet záujem, že je prepojený len s duchovným svetom a tomu hmotnému vládne Satan. Takéto učenie je v priamom rozpore s vyhlásením Hospodina, že všetko čo stvoril bolo nielen dobré, ale aj večné! Doktrína o vzkriesení tela by bez jeho fyzickej podoby a novej krajiny sotva dávala nejaký zmysel. Nemôžeme veriť, že naše vzkriesené telá sa budú len vznášať v priestore,  alebo, že budeme poletovať z obláčika na obláčik.  Pôvodným a jedinečným Božím zámerom bol stvoriť človeka k večnému životu, aby vládol a podmanil si všetko stvorené, aby sa staral o to, čo mu na zemi Boh zveril. 

Na záver dovoľte niekoľko rád a podnetov k zamysleniu:
Realita Ježišovho vzkriesenia by mala viesť každého poslucháča k tomu, aby logickým uvažovaním dospel k niekoľkým záverom. Každé slovo, ktoré sa týka Božieho syna, Pána Ježiša Krista je vierohodné a pravdivé. Pán Ježiš nám svojím životom ukázal cestu k spáse. Môžeme mu dôverovať celou svojou dušou, mysľou a silou. Ak už veriacimi ste, buďte povzbudení, jedného dňa budete vzkriesení, aby ste v oslávenom tele prebývali s ostatnými veriacimi v Božej prítomnosti. Nové nebo a nová krajina je realita.

• Nebo a vzkriesenie.
• NEBO: obnovená krajina