Nebo

Prechodné nebo II. časť

Podrobnosti

Kategória: Nebo

Vitajte, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní spoločných zamyslení nad pravdami božieho Slova. Aj dnes pokračujeme v úvahách  na tému nebo. Z predchádzajúcich relácií vieme, že: súčasné nebo je prechodné miesto. Nie je to  ešte konečným miestom večného života. Povedali sme si, že súčasné nebo je niečo ako prestupná stanica, ktorá vedie k večnému životu v novom nebi a na novej zemi. Nové a večné nebo a nová krajina bude podobné súčasnému usporiadaniu, ale bude bez hriechu a bez jedinej známky dôsledkov prekliatia hriechom. Zamyslime sa dnes nad niekoľkými otázkami, ktoré sa týkajú nebeskej reality.  Zamerajme sa na niektoré nezvyčajné udalosti, ktoré sú opísané v Biblii. Zaoberajme sa najskôr otázkou, či je:

I. Prechodné nebo je skutočne konkrétne miesto?

Jan 14:2-3  V dome môjho Otca je mnoho príbytkov; keby nebolo tak, povedal by som vám to, 3  pretože vám idem prihotoviť miesto a keď odídem a prihotovím vám miesto, prijdem zase a poberiem si vás k sebe, aby ste tam, kde som ja, aj vy boli.

Z Písma vieme, že niekoľko jednotlivcov bolo do tohto miesta preneseno:

Genesis 5:24  A Enoch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho vzal Bôh.

Židům 11:5  Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Bôh.

Zvláštna príhoda sa odohrala medzi Elizeom a Eliášom:

2 Královská 2:11  A stalo sa, jako tak išli pozvoľna a shovárali sa, že hľa, ohnivý voz a ohnivé kone ich oddelily jedného od druhého, a tak vystúpil Eliáš vo víchrici hore do neba.

Vidíme, že Eliáš bol zvláštním spôsobom prenesený do nového domova. Nikto z nás nedokáže vysvetliť, ako mohlo byť smrteľné telo človeka prenesené do Božej prítomnosti. Jediné, čo môžeme povedať je, že Boh použil inú formu vytrhnutnia a oslávenia prirodzeného človeka. Ďalej čítame o nezvyčajných udalostiach, ktoré sa odohrali na Hore premenenia:

1. Mojžiš a Eliáš, ktorí už neboli medzi živými, sa objavili pri modlitbe pred Ježišom a učeníkmi.

Lukáš 9:29-33  A v tom, čo sa modlil, vzhľad Ježíšovi (jeho) tvári bol razom iný, a jeho rúcho stalo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk. 30  A hľa, dvaja mužovia sa shovárali s ním, a boli to Mojžiš a Eliáš, 31  ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. 32  A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli obtiažení spánkom, ale prebdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch mužov, ktorí to stáli s ním. 33  A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, že povedal Peter Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť; urobme tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi, nevediac, čo hovorí.

Z popísanej udalosti môžeme usudzovať, že dvojica na Hore premenenia nebola obyčajným preludom duchov, ktorí sa s Ježišom zhovárali. Mojžiš, Eliáš a Ježiš mali iné, môžeme povedať oslávené telá, ktorá boli viditeľné. Nebola to vízia alebo sen.

Apoštol Pavol opisuje ďalší nezvyčajný zážitok, ktorý sa týka raja - teda nadpozemského neba:

2 Korintským 12:3-4  A znám takého človeka - či v tele, či krome tela, neviem; Bôh vie -, 4  že bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré nesmie človek hovoriť.

Apoštol Ján v knihe Zjavenia popisuje, čo všetko vnímal prostredníctvom svojich telesných zmyslov:

Zjevení Janovo 10:8-10  A hlas, ktorý som bol počul z neba, zase hovoril so mnou a povedal: Iď a vezmi otvorenú knižku, ktorá je v ruke anjela, ktorý stojí na mori a na zemi. 9  Vtedy som odišiel k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. A on mi povedal: Vezmi a zjedz ju, a spôsobí ti horkosť v bruchu, ale v tvojich ústach bude sladká ako med. 10  A vzal som knižku z ruky anjela a zjedol som ju, a bola v mojich ústach sladká jako med, ale keď som ju zjedol, zhorklo moje brucho.

A nielen to, siedmy anjel v knihe Zjavenia vyviedol apoštola Jána vo vytržení ducha na veľký a vysoký vrch, aby mu ukázal sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z neba od Boha. (Zj 21:10) Ďalej môžeme čítať o dianí v nebi, že:

      Zástupy  v dočasnom nebi boli oblečené do bieleho rúcha:

Zjevení Janovo 6:9-11  A keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre slovo Božie a pre svedoctvo, ktoré mali. 10  A kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi? 11  A bolo dané jednému každému dlhé biele rúcho, a bolo im rečené, aby odpočívali ešte krátky čas, až sa doplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú tiež byť zabití jako aj oni.

Nie je ľahké určiť, či opísaný odev má skutočný, alebo len symbolický význam. Slovné spojenie "duše svätých", o ktorých Písmo hovorí, sa týka tak duše, ako aj ducha človeka. Tak, ako je grécky výraz "Psyché" používaný a prekladaný, môže znamenať nielen ľudskú dušu, dych života, život človeka, ale aj zvieraťa; rovnaký výraz môže byť taktiež použiť na ľudské emócie a city. Nejde teda o výraz, ktorý by sme mohli prisúdiť len zosnulým, dušiam bez tela, ale ide aj duši živého človeka.

Pán Ježiš prebýva v dočasnom nebi vo vzkriesenom stave a oslávenom tele. Vieme, že sa vo viditeľnom stave objavil medzi učeníkmi:

Jan 20:20-27  A keď to povedal, ukázal im svoje ruky aj svoj bok. A tak zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. 21  Vtedy im zase povedal Ježiš: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás. 22  A keď to povedal, dýchnul na nich a povedal im: Prijmite Svätého Ducha!

23  Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadržali hriechy niektorých ľudí, sú im zadržané.  24  Ale Tomáš, jeden z dvanástich, zvaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25  A tak mu hovorili tí druhí učeníci: Videli sme Pána. Ale on im povedal: Ak neuvidím bodnutia hrebov na jeho rukách a nepoložím svojho prstu na miesta, bodnuté od hrebov, a nepoložím svojej ruky na jeho bok, neuverím. 26  A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám! 27  A potom povedal Tomášovi: Daj sem svoj prst a pozri moje ruky a daj svoju ruku a polož na môj bok a nebuď neveriaci, ale veriaci!

Ďalší nezvyčajný zážitok prežil Štefan, predtým ako bol ukameňovaný:

Skutky apoštolské 7:55-56  A on súc plný Svätého Ducha uprel zrak do neba a videl slávu Božiu a Ježiša stáť po pravici Božej 56  a povedal: Hľa, vidím nebesia otvorené a Syna človeka stáť po pravici Božej!

Pozrime sa na ďalšiu zaujímavú otázku:

 Vnímajú svätí v dočasnom nebi, čo sa deje na zemi?

Už skôr sme citovali knihu Zjavenia, kde apoštol Ján videl: “pod oltárom duše zabitých, ktoré kričali veľkým hlasom a vraveli: Až dokedy, Samovládca, svätý a pravdivý, nesúdiš a nepomstíš našej krvi na tých, ktorí bývajú na zemi?”

Ďalej vidíme, že svätí, apoštoli a proroci sa radujú, plesajú a vzdávajú chválu Bohu:

Zjevení Janovo 18:20  Veseľ sa nad ním nebo, i vy svätí a apoštolovia a proroci, pretože Bôh vykonal váš súd na ňom.

Zjevení Janovo 19:3-7  A povedali aj po druhé: Hallelujah! A jej dym vystupuje na veky vekov. 4  A padli dvadsiati štyria starci aj štyri živé bytosti a klaňali sa Bohu, sediacemu na tróne, a povedali: Ameň, hallelujah! 5  A z trónu vyšiel hlas, ktorý povedal: Chváľte našeho Boha, všetci jeho sluhovia, aj vy, ktorí sa ho bojíte, malí aj veľkí. 6  A zase som počul ako hlas mnohého zástupu a jako hukot mnohých vôd a jako zvuk silných hromov, ktoré hovorily: Hallelujah! Pretože prevzal kráľovstvo Pán, náš Bôh, ten Všemohúci. 7  Radujme sa a plesajme a vzdajme jemu chválu, lebo prišla svadba Baránkova

Písmo naznačuje, že budeme vedieť o priebehu dianí a Božej spravodlivosti na zemi. Všetci svätí v dočasnom mieste svojej existencie očakávajú kulmináciu ľudskej histórie, ktorá sa odohrá pred očami všetkých, ktorí sú v nebi, aj pred tými, ktorí budú v tú dobu žiť na zemi. Každý, kto žije vo viere a očakávaní druhého príchodu Pána Ježiša, kto očakáva nové nebo a novú zem, má nielen určitú informáciu, ale aj osobnú zodpovednosť. Každé pomyslenie na nebo nás má napĺňať očakávaním, má nás potešovať a posilňovať, aby sme  neklesali na mysli a žili v poslušnosti kresťanským životom:

Židům 12:1-2  Preto aj my, keď máme taký veľký oblak svedkov okolo seba, složme každé bremeno a ľahko obkľučujúci hriech a tak s trpezlivosťou bežme pred nami ležiaci beh o závod 2  hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred ním, strpel kríž opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho.

Nemôžeme s istotou tvrdiť, že tí, ktorí nás predišli do slávy a sú v nebi, vidia a vnímajú všetko, ako keby žili ešte na zemi, ale z Písma vidíme, že netrpezlivo očakávajú rad udalostí, ktoré sa týkajú Božieho súdu a druhého príchodu Pána Ježiša Krista. Jedno vieme - v nebi je počuť hlahol hlasov a radosť:

Lukáš 15:7,10  Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravedlivými, ktorí nepotrebujú pokánia. … 10  Tak, hovorím vám, býva radosť pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie.

Myslím, že sa veľmi  od Písma neodchýlime, keď budeme veriť, že čokoľvek na zemi prináša Kristovi česť a slávu, vzbudzuje radosť a jasot v nebi!  To by nás malo motivovať, aby sme ešte viac usilovali o činorodú poslušnosť, vernosť a úsilie, aby sme Boha Otca milovali celým svojím srdcom, mysľou a silou. Pozerajme spoločne k nebu s nádejou a očakávaním na to, čo Boh pre nás pripravil.

• Vzdal sa BOH svojho prvotného zámeru?
• Prechodné nebo I. časť