List Rimanom

ČO JE TO BYŤ kresťanom? Rim 4:23-25

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Hlavné myšlienky predchádzajúcich zamyslení sa týkali odpustenia, ospravedlnenia a spásonosnej viery. Dnes zameriame našu pozornosť na otázku, čo to znamená byť kresťanom? Mnohí veriaci považujú Bibliu za užitočného radcu iba vtedy, keď sa stretnú s určitým problémom. V bežnom živote na bibliu ako autoritu spravidla zabúdajú, alebo ju dokonca pohŕdavo odmietajú. Iróniou je, že mnoho kresťanov slová z Písma síce počuje, ale sami si určujú, čo je pre nich smerodajné. Biblia má potom svoje miesto len pri slávnostných príležitostiach, alebo v prítomnosti kazateľov, prípadne pri formálnych pobožnostiach. Z predchádzajúcich zamyslení vieme, že samotné biblické znalosti nám len sotva prinesú úžitok. Treba mať vieru akú mal Abrahám. Viera bez zmeny života je len barličkou. Vypočujme si sprievodný biblický text k danej téme a majme na pamäti, že reč je o Abrahámovej viere:

Rimanom 4:21-25 (21) Boh má moc urobiť, čo zasľúbil. 22 Preto (Abrahámovi) mu to `bolo počítané za spravodlivosť '. 23 To, že mu to `bolo počítané ', nebolo napísané len kvôli nemu, 24 ale aj kvôli nám, ktorým má byť započítané, že veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, 25 ktorý bol vydaný pre naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.

Apoštol Pavol venoval celú štvrtú kapitolu listu Rimanom tomu, aby pravdy, ktoré sa týkajú ospravedlnenia, viery a spasenia boli každému úplne jasné. V predošlých zamysleniach sme si povedali, že Abrahám je pre nás príkladom pravej viery. Pavol zrozumiteľne vysvetľuje, čo to znamená byť ozajstným kresťanom. Definuje to takto: Kresťan osobne verí v Boha, ktorý poslal svojho Syna, aby bol zástupne potrestaný za naše hriechy, bol vzkriesený a uvedený do nebeskej slávy, čím bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené naše ospravedlnenie.

Kresťan osobne aplikuje lekcie Abrahámovej viery tak, že sa mu vierou pripočíta Kristovo ospravedlnenie. Všimnime si niekoľko dôležitých skutočností:

A. Naša viera musí byť osobná - pre naše poučenie je to už napísané v knihe Genesis, v 15. kapitole, vo verši 6:

 Abram Pánovi uveril a on mu to pripočítal ako spravodlivosť.

Pavlovi záleží na tom, aby sme rovnakú vieru, ktorá sprevádzala Abraháma v dobe platnosti Starého zákona sprevádzala aj nás v dobe Novej zmluvy. Preto je dôležité, aby veriaci nehovorili len "náš Boh", ale aj "môj Boh"! Kapitola o Abrahámovej viere sa netýka len historického učenia. Biblia bola napísaná preto, aby sme jej rozumeli a používali ju ako kompas svojho života. Štvrtá kapitola Rimanom poukazuje na to, aká je dôležitá znalosť Starého zákona. Bez nej nemôžeme správne pochopiť význam Novej zmluvy. Rovnako Starý zákon by sme nikdy nepochopili, keby nebola napísaná Nová zmluva. Starý zákon hovorí v obrazoch o príchode Mesiáša, Nová zmluva hovorí o Kristovi. Apoštol Pavol kladie dôraz na Starý zákon, ktorý nám oznamuje dôležité pravdy, týkajúce sa základov kresťanskej teológie a učenia. Preto je dôležité, aby sa Písmom zaoberal každý jednotlivec, inak bude jeho viera vratká a kresťanský život nezaujímavý:

Rimanom 15:4 Všetko, čo je tam napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme z trpezlivosti a z povzbudenia, ktoré nám dáva Písmo, čerpali nádej.

B. Naša viera musí byť pevná ako viera Abraháma. Všimnime si, že apoštol Pavol hovorí o Bohu, ktorý ospravedlňuje tých, ktorí veria v Pána Ježiša. Niektorí veriaci hovoria iba o Ježišovi, ale na Boha Otca si ani nespomenú. Iní hovoria neustále o Bohu, ale o Ježišovi sa ani nezmienia. Tretí kladú dôraz na Ducha Svätého, zatiaľ čo iní na pôsobenie Ducha zabúdajú. Pre nás je dôležité aby sme dodržiavali rovnakú rovnováhu trojjedinosti, ako je to zdôraznené v Písme. Všetko začína u Boha a Bohom končí. Kristovo dielo bolo Bohom naplánované, aby mohli byť jeho vyvolení zmierení s Otcom skrze Božieho syna. Práca Ducha Svätého je súčasťou Božieho pôsobenia v nás skrze vieru. Celá podriadenosť a postupnosť jednotlivých funkcií Božej trojjedinosti má len jeden cieľ - aby sme oslavovali Pána. A oslavovať Hospodina môže len ten, kto žije z viery v Ježiša.

C. Naša viera musí obsahovať to, čo Písmo odhaľuje o Bohu, hriechu, Kristovi a spasení. Rovnako ako Abrahám, nemôžeme dôverovať sami sebe, svojmu úsudku, ani zdravému sebavedomiu a pozitívnemu mysleniu. Musíme veriť tomu, čo Písmo učí o všadeprítomnosti ľudského hriechu, ktorý v nás pôsobí do tej miery, že v našej prirodzenosti od Boha skôr utekáme, nie sme schopní ho hľadať, ani sa mu nejakým spôsobom priblížiť. Musíme vedieť čo Písmo učí o Bohu, ktorý je svätý, spravodlivý a milujúci. Musíme veriť v Ježišove plné božstvo a plné človečenstvo a najmä veriť v jeho bezhriešnosť ako toho, kto prišiel zomrieť zástupnou smrťou za hriešnikov. Musíme veriť tomu, že sme spasení, čiže zachránení od následkov Božieho hnevu milosťou skrze vieru v Ježiša Krista. Je dôležité, aby naša viera mala všetky dôležité náležitosti, pretože sú medzi nami aj takí, ktorí šíria falošné náuky. Niektoré pravdy zámerne zamlčujú a iné vydávajú za pravdu celú. Môžu klásť dôraz na osobnú vieru v Pána Ježiša Krista, ale nie na špecifické učenie, ktoré sa týka Ježiša Krista a cesty spasenia. Nesprávne tvrdia, že doktríny len rozdeľujú a preto je lepšie, keď sa nimi nebudeme zaoberať. Ale práve apoštol Pavol v tejto kapitole kladie veľký dôraz na to, že správny výklad doktrín biblického učenia je pre spasenie dôležitý! Písmo nie je len kniha biblických príbehov, ale aj záväzného doktrinálneho učenia, ktoré je životne dôležité pre naše spasenie a duchovné zdravie. Jedni k Písmu pridávajú, iní uberajú. Podobne tomu bolo aj s Judaistami v dobe Pána Ježiša.

Preto je dôležité aby sme poznali a správne chápali predovšetkým učenie, ktoré sa týka ospravedlnenia. Samozrejme, že všetky biblické doktríny nemajú pre spásu rovnakú dôležitosť. Obzvlášť tie, ktoré sa týkajú biblických proroctiev, kde sa mnohí veriaci rozchádzajú vo výklade a časovej postupnosti budúcich udalostí. Preto by sme mali podriadiť chápanie obsahu Biblie tak, aby sme neminimalizovali kľúčové pravdy a nemaximalizovali tie, ktoré sú podružné.

D. Naša viera musí klásť dôraz na Kristovu spravodlivosť. V učení o ospravedlnení ide o to, že nás Boh vyhlásil za spravodlivých na základe toho, že Ježiš vzal na seba naše hriechy a vyniesol ich na kríž, kde nám bola pripočítaná jeho spravodlivosť. Je napísané:

Rimanom 4:5 Tomu, kto " verí v toho, ktorý dáva spravodlivosť bezbožnému, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.

Z toho vyplýva, že:

Kresťan verí bez výhrad tomu, že Ježiš bol vydaný na smrť za naše hriechy a prestúpenia. To, že bol Ježiš vydaný na smrť znamená, že splnil vôľu svojho Otca. A nielen to. Je napísané:

Izaiáš 53:10 Syn vydal sám seba na smrť, aby niesol hriech mnohých; Otec ho potrestal na mieste neverných.

Boží syn bol vydaný na smrť podľa Otcovho predzvedenia a zámeru. V Skutkoch apoštolov je v 2. kapitole, vo verši 23 napísané, že Boh vopred rozhodol, aby bol vydaný, a vy ste ho rukou bezbožných pribili na kríž a zabili.

Mali by sme vedieť, že naše spasenie, ktorého súčasťou je Ježišova smrť na kríži nebola poľutovaniahodná historická udalosť, kedy zvíťazili bezbožníci. Aj keď hriešni ľudia nesú plnú zodpovednosť za Ježišove ukrižovanie, bol to Boh, kto svojho večného syna vydal, aby zaplatil životom za naše hriechy.

 Efezským 1:7-8 V ňom sme vykúpení jeho obetí a naše hriechy sú nám odpustené pre prebohatú milosť, 8 ktorou nás zahrnul vo všetkej múdrosti a prezieravosti.

Kresťan verí, že Otec Ježiša vzkriesil telesne z mŕtvych, aby bolo potvrdené naše ospravedlnenie. Apoštol Pavol poukazuje na to, že naša viera stojí a padá so vzkriesením Ježiša Krista:

 Rimanom 4:24-25 … veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána, 25 ktorý bol vydaný pre naše prestúpenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.

Keby Ježiš nebol vzkriesený, bola by naša viera márna a žili by sme v ilúzii:

1 Korintským 15:16-19 Lebo ak nie je vzkriesenie z mŕtvych, nebol ani Kristus vzkriesený. 17 Ak nebol však Kristus vzkriesený, je vaša viera márna, ešte ste vo svojich hriechoch, 18 a sú stratení aj tí, ktorí zosnuli v Kristovi. 19 Ak máme nádej v Kristovi len pre tento život, sme najúbohejší zo všetkých ľudí!

Vierohodnosť Kristovho vzkriesenia je nosný pilier našej viery a spásy. To, že bol Boží syn vzkriesený videlo na vlastné oči a dosvedčilo veľa vierohodných svedkov. To je pravda, o ktorú sa opiera naša viera. Ježišove vzkriesenie je pečať nášho spasenia, ktorú ani brány pekelné nepremôžu. Ježiš Kristus nie je iba objektom našej viery, ale predovšetkým Pánom v každej oblasti života veriacich.

Ježišove vzkriesenie je pre nás najväčším dôkazom, že Boh má moc nad všetkým stvorením nielen na zemi, ale aj na nebi. Ježišova smrť ospravedlňuje len tých, ktorí veria v toho, kto ho vzkriesil. Výraz, že "Ježiš je náš Pán", zdôrazňuje jeho Božstvo aj človečenstvo. Ježiš vzal na seba ľudskú podobu, aby mohol niesť naše hriechy, ale jeho Božstvo zostalo zachované v jednote s Otcom. On je Pán od vekov až na veky, teda je večný.

Kto je teda kresťan? Kresťan je človek, ktorý  verí, že Boh Otec vydal svojho Syna, aby niesol jeho hriechy, svojím životom za ne zaplatil, zomrel a bol vzkriesený z mŕtvych, aby bolo potvrdené jeho ospravedlnenie. Ste si istí, že aj vy môžete bez zaváhania vyznať skrze vieru v Pána Ježiša Krista: „Ja som kresťan a s istotou viem, komu som uveril.“?

Na záver dovoľte jednu otázku na zamyslenie:

1. V liste ap. Pavla Korintským je napísané, že viera môže byť tiež márna. Ako si môžeme byť istí, že naša viera márna nie je?

• POŽEHNANIE Z OSPRAVEDLNENIE - Rim 5:1-2
• PODSTATA SPÁSONOSNEJ VIERY Rim 4:16-22