List Rimanom

AKO BYŤ OSPRAVEDLNENÝ? Rimanom 3:21-24

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Vítame Vás, milí poslucháči, pri ďalšom pokračovaní  našich pravidelných úvah nad Božím slovom. Viete, ako by mala znieť najdôležitejšia otázka každého človeka? Napoviem vám: "Drahý Pane, ako môže byť hriešnik ako ja ospravedlnený a zmierený s Bohom, ktorý je tak absolútne svätý a spravodlivý?" V predchádzajúcich zamysleniach nad listom apoštola Pavla Rimanom nám apoštol Pavol ukázal, že keby naša spása bola podmienená našimi dobrými skutkami, zostala by pred nami neprekonateľná bariéra k Božej svätosti. Jadrom evanjelia je poznanie, že hriešnici môžu byť vykúpení a zmierení so svätým Bohom vierou v Pána Ježiša Krista a v jeho obeť za naše hriechy. Apoštol Pavol k tomu hovorí:

         Rimanom 3:21-24 No, teraz je zjavená spravedlivosť Božia bez zákona, osvedčovaná zákonom i prorokmi, 22  avšak spravedlivosť to Božia skrze vieru Ježiša Krista cieľom všetkých a na všetkých veriacich. 23  Lebo nieto rozdielu, lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej 24  ospravedlňovaní súc darmo jeho milosťou, skrze vykúpenie, vykúpenie v Kristu Ježišovi, …

Evanjelium vyvoláva v ľudskej duši veľkú túžbu po veľkorysosti a zároveň aj odpor, pretože odhaľuje pravdu, ktorá nie je nikomu z nás príjemná. V ľuďoch existuje špeciálny druh pýchy: sú ochotní štedro dávať, ale  prijať dar z milosti je pod ich úroveň. Musíme si uvedomiť, že: „Všetci potrebujeme byť zmierení s Bohom, pretože sme všetci hriešni a sme ďaleko od Božej slávy“. Pavol dobre vedel, že najmä tí, ktorí pochádzajú z náboženského prostredia minimalizujú vlastné hriechy a svojimi dobrými skutkami ospravedlňujú sami seba. Zvyčajne keď sa snažíme hovoriť s neveriacimi o evanjeliu, poukazujeme na Božiu lásku a milosrdenstvo. Apoštol Pavol, na rozdiel od väčšiny veriacich, poukazuje na Božiu svätosť, spravodlivosť a na úplný nedostatok našej spravodlivosti. Hriech nás sprevádza od počatia až do poslednej chvíle pozemského bytia. V predchádzajúcom zamyslení sme si povedali, že Boží zákon nemôže nikoho ospravedlniť a nikto z nás nie je schopný zákon dodržiavať a bezvýhradne ho naplniť. Božia svätosť a jeho absolútna spravodlivosť nás usvedčuje, že boží zákon a božie štandardy mnohými spôsobmi porušujeme.

Podstatou hriechu je: "byť ďaleko od Božej slávy". Povedané inými slovami to znamená, že hriešni ľudia "zamenili slávu nepominuteľného Boha", ako je napísané v liste Rimanom v 1 kapitole vo verši 23 za všetko možné: "Vymenili Božiu pravdu za lož (v.25 ), prirodzené za neprirodzené (v.27), sú plní neprávosti a zlomyseľnosti (v.29) a sú Bohu odporní, spupní, chvastaví (v.30), nemajú rozum, nepoznajú lásku ani zľutovanie (v.31)".

Sotva kto môže poprieť, že prirodzený človek dáva prednosť uspokojovaniu svojich záujmov pred Bohom. Esenciou hriechu je skutočnosť, že človek dáva prednosť práve všetkému ostatnému pred Božou slávou.

To, že všetci zhrešili a sú ďaleko do Božej slávy nie je pre nikoho dobrým vysvedčením. O to dôležitejšia je otázka: „Ako sa môžeme vysporiadať s hriechom a čo máme robiť, aby sme mohli byť s Bohom zmierení?“. Už sme počuli, že to, čo platilo v dobe Starého zákona bolo prekonané s príchodom Ježiša Krista. Ide tu o úplne nový spôsob ospravedlnenia a tým je správa, že: „Hriešnici môžu byť zmierení s Bohom bez naplnenia požiadaviek zákona“. Ospravedlnenie už neprichádza skrze dodržiavanie zákona, ale skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Keby sme chceli prerozprávať Pavlove slová, povedali by sme: „Pretože dodržiavanie zákona, na ktorý poukazujú proroci, nemôže nikoho s Bohom zmieriť, Boh vyhlásil novú zmluvu.“

Nová zmluva sa týka konečnej obeti za naše hriechy, ktorú priniesol Pán Ježiš Kristus na kríži. Z toho vyplýva, že: „Všetci môžu byť zmierení s Bohom vierou v zástupnú obeť Pána Ježiša Krista.“ Množina osôb označená ako "všetci" sa netýka všetkých jedincov. Iróniou je, že práve tí, ktorí sami seba ako hriešnikov nevidia, zostávajú mimo Boží dosah ospravedlnenia. Pochopiť princíp dobrej noviny je zdanlivo jednoduché, pre tých, ktorí veria, že dielo spásy bolo na kríži dokonané, ale má to neblahé následky pre tých, ktorí sa spoliehajú sami na seba. Božie milosrdenstvo a spasenie je tak jednoduché, že celú koncepciu pochopí aj malé dieťa, ale natoľko komplexné, že boli o tom popísané tisíce stránok teologických učebníc.

Aby sme celý princíp správne pochopili, bude užitočné aby sme si objasnili niektoré dôležité teologické termíny, ako je ospravedlnenie, nezaslúžená milosť, vykúpenie a spásonosná viera. Hriešnik môže byť ospravedlnený nezaslúženou milosťou vykúpením v Kristovi, čo znamená, že na základe toho sa stáva pred Bohom spravodlivý. Božie ospravedlnenie z nikoho ešte neurobí spravodlivého človeka, len ho Boh za spravodlivého vyhlási. Ide skôr o legálny právnický pojem, kedy sudca vyhlasuje, že obvinený už nebude súdený. Obvinenia sa na obvineného už nevzťahujú, pretože požiadavka zákona bola uspokojená. Spôsob vykúpenia a ospravedlnenia je plne v Božej réžii. Je to niečo čo pre nás urobil Boh a nie to, čo môžeme vykonať sami pre seba. Je to sám Boh, kto nad nami vyhlasuje nevinu.

Boh ospravedlňuje hriešnikov zadarmo Jeho milosťou. Všetci vieme, že dostať niečo zadarmo, znamená, že sme dostali niečo bez toho, aby sme za to zaplatili. Teda dostali sme to darom. V knihe Zjavenia Jána  je napísané:

      Zjavenie Jána 22:17 "Príď!" Kto je smädný, nech pristúpi; kto chce, nech zadarmo naberie vody života.

Obete Starého zákona boli dary Pánovi. Je dôležité aby človek v duchovnom slova zmysle nepoužíval dary ako "úplatok", ale ako nezištný prejav lásky k Bohu a blížnym. Nový zákon používa pre dary niekoľko slov, ktoré vždy vyjadrujú bezhraničnú Božiu štedrosť, ku ktorej patrí aj dar viery vo večný život. Spasenie je Boží dar človeku, z ktorého vychádzajú základné pravdy večného života.

Ospravedlnenie, ktoré vedie k spaseniu je nadprirodzený zázrak Božej milosti. Tomu, kto si zaslúžil Boží hnev, odsúdenie a trest, bola preukázaná ničím nezaslúžená milosť a láskavosť. Ten, kto na svojej spáse pracuje, ten kto sa spolieha na vlastné zásluhy, neočakáva milosť, ale zaslúženú mzdu.

Ospravedlnenie nie je výsledkom osobných zásluh , ale je dôsledkom viery:

    Rimanom 4:5 "Kto sa nevykazuje skutkami, ale verí v toho, ktorý dáva spravodlivosť bezbožnému, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť."

Toto je pre niektorých ľudí dobrá novina, ale mnohým sa zdá, že nezaslúžené ospravedlnenie je nespravodlivé. Z ľudského hľadiska si každý zaslúži to, čo v živote vykonal, či dobré, alebo zlé. Ako môže spravodlivý Boh odpustiť bezbožným a ospravedlniť ich bez toho aby sa snažili žiť aspoň podľa najlepšieho svedomia? Majme na pamäti, že evanjelium - dobrá novina o spasení, nie je ľudský vynález, ale Božie "služobné tajomstvo", ktoré nám bolo zjavené skrze jeho Syna Ježiša Krista:

         Marek 10:45 Lebo veď ani Syn človeka neprišiel nato, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu jako výkupné za mnohých.

Boh ospravedlňuje hriešnikov skrze vykúpenie, ktoré je v Pánovi Ježišovi Kristovi. "Vykúpenie" znamená, že si niečo kúpim späť, ide o výkupné. V Pavlových dňoch sa výkupné týkalo oslobodenia vojnových zajatcov a otrokov. Skrze svoju smrť Pán Ježiš Kristus zaplatil výkupné - trest, ktorý Boh spravodlivo vyniesol nad každým hriešnikom. Božia spravodlivosť bola uspokojená, trest vykonaný, cena zaplatená; Ježiš niesol naše viny a  bol za ne potrestaný namiesto nás. Nevykúpili sme sami seba, ani sme sa neoslobodili z otroctva, ale skrze ospravedlnenie sme boli nezaslúžene omilostení a trest, ktorý nám bol určený, nás nestál vôbec nič. Vykúpenie však nebolo bezcenné, ale práve naopak; bola zaplatená najvyššia cena - Ježiš Kristus za nás zaplatil svojou krvou najvyššiu cenu. Náš život bol vykúpený životom Božieho Syna.

Obraz vykúpenia bol dobre známy Židom starého zákona, ktorí boli vyvedení z egyptského otroctva. Aby predišli usmrteniu svojich prvorodených synov, potierali veraje dverí krvou obetovaného baránka, ako im to prikázal Hospodin. Tie domy, ktoré neboli označené krvou, tam prvorodených neušetril.

Nezaslúžená milosť a vykúpenie by nemalo nechať nikoho ľahostajným a bez odozvy. Kto bol vykúpený z otroctva hriechu, je od minulosti oddelený a preto by sa mal vzdať práva na samého seba. Omilostený a vykúpený človek sa nezištne vydá Bohu a úplne sa stotožní s jeho nárokmi. Už neplatí JA, ale ON. On je môj Tvorca, jemu patrím. Som Jeho vlastníctvom.

Boh ospravedlňuje hriešnikov skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Nikoho nespasí viera v to, že Boh existuje. Vierou iba prijímame skutočnosť, že sme spasení. Ospravedlnení môžeme byť len skrze nadprirodzený zázrak Božej milosti. Nie kvôli tomu, že ľutujeme svoje hriechy a ani preto, že robíme pokánie, ale len preto, čo pre naše spasenie vykonal Pán Ježiš Kristus na kríži. Vierou vyznávame skutočnosť, že sme spasení:

   2 Korintským 5:17-18  Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; drievne pominulo, hľa, všetko je nové.18  Ale to všetko z Boha, ktorý nás smieril sám so sebou skrze Ježiša Krista a dal nám službu smierenia, …

Kto vieru v Boha nespojí s dôverou a úplnou oddanosťou Pánovi Ježišovi Kristovi a s tým, čo pre naše spasenie na kríži vykonal, nemá žiadnu nádej, že sa s Ním v nebi stretne.

Znamená to, že pre svoje spasenie nemôžeme urobiť vôbec nič? A ak áno, čo mám urobiť aby som bol zmierený s Bohom, ktorý je absolútne svätý? Už vieme, že žijeme v padlom svete a nie je v ľudských silách dodržiavať všetky prikázania a zákony. Nikto suchou nohou neprekročí rieku a nikto z nás neprepláva oceán. Každý, kto by sa o to pokúsil sa utopí, aj keby doplával dosť ďaleko. V súdny deň nebude nikto skúmať koľko riek sme prebrodili, alebo ako ďaleko sme doplávali. Jedinou otázkou bude, či sme sa dostali na druhý breh. Nepôjde o to, či sme sa snažili  dostať do neba z vlastných síl, ale o to, či bol dotyčný ospravedlnený vierou v zástupnú obeť Pána Ježiša Krista. Veľkolepou a dobrou správou je, že aj keď sme všetci hriešni a nikdy nemôžeme dosiahnuť Božiu svätosť, môžeme byť bez zásluh vykúpení vierou v Pána Ježiša. Viera je dar, ktorý s vďačnosťou a oddanosťou prijímame. Hriešni ľudia môžu byť premenení v nové stvorenia len vďaka Božiemu spásonosnému dielu v Kristovi Ježišovi. Žiť vierou potom znamená, že sme všetku dôveru zložili na Krista a On je naším výhradným Pánom. Priepasť, ktorá je medzi hriešnym človekom a svätým Bohom je preklenutá krížom Pána Ježiša Krista. Žiaden hriešnik nemusí podliehať beznádeji, že už zašiel príliš ďaleko a že sa nad ním Boh už nemôže zľutovať.

Na záver dovoľte  dve otázky na zamyslenie

1. Prečo sme všetci náchylní k tomu, aby sme sa Bohu zapáčili?Aké nebezpečenstvo nám hrozí?

2. Ako odpoviete biblicky na námietku: To nie je spravodlivé, aby Boh neodsúdil vinníkov za ich skutky.

• BOH JE SPRAVODLIVÝ KEĎ OSPRAVEDLŇUJE
• PREČO DAL BOH ZÁKON? Rim 3:19-20