List Rimanom

BOŽIE Evanjelium PRE NÁRODY

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Rimanom 1:5-7

Vitajte, milí poslucháči pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných úvah nad Božím slovom. Dnes pokračujeme v úvahách nad listom ap. Pavla Rimanom. Radi uvítame Vaše otázky a názory k danej téme.

V predchádzajúcich programoch sme si povedali, že apoštol Pavol bol vyvolený a povolaný k zvestovaniu evanjelia. Pozrime sa dnes na ďalšie verše, ktoré nám povedia, pre koho je evanjelium určené:

Rimanom 1:5-7… skrze ktorého sme dostali milosť a apoštolstvo cieľom poslušnosti viery medzi všetkými národmi za jeho meno, 6 medzi ktorými ste aj vy, povolaní Ježiša Krista, 7 všetkým, ktorí ste v Ríme, milovaným Božím povolaným svätým: milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista!

Apoštol Pavol bol poverený samotným Bohom, aby položil základy celosvetovej cirkvi, podľa zasľúbenia Pána Ježiša Krista. Boh použil apoštola Pavla aby niesol evanjelium pohanom rôznych národov pre svoju slávu. Z toho vyplýva, že úlohou každého jednotlivca, ktorý bol Bohom spasený je, aby svojím životom oslavoval svojho Otca a Spasiteľa a niesol evanjelium ďalším ľuďom a celým národom. Aj keď nebol každý z nás povolaný, aby sa stal apoštolom, či misionárom, ktorý opustí svoj domov, princíp apoštolskej služby platí dodnes. V sprievodnom texte môžeme objaviť päť princípov, ktoré sa týkajú nášho spasenia a následnej služby.

1. Boh nás spasil svoju milosťou a obdaril nás rôznymi duchovnými darmi, aby sme Mu nimi slúžili. Znovu si pripomeňme, že cieľom kresťanského života nie je to, aby sme sa snažili z vlastných síl žiť tak, aby naše dobré skutky prevážili tie zlé. Keby dobré skutky boli podmienkou spasenia, znamenalo by to, že Boh nám odpustenie dlhuje za naše dobré skutky. Boh nám ale nikdy nie je nič dlžný. Každý z nás prichádza k nemu ako hriešnik plný vín, ktorý si nezaslúži nič iné, ako Boží hnev a trest. Táto skutočnosť by mala motivovať každého z nás k obetavej službe ostatným hriešnikom. Každý môže slúžiť ľuďom, ale nikto nemôže slúžiť Bohu, ak nedostane a neprijme Jeho milosť. Pripomíname, že ak vás Boh spasil, udelil vám aj užitočné duchovné dary pre službu blížnym. Nie je nutné, aby sme sa usilovali o množstvo duchovných darov, ale je potrebné, aby sme využívali každú príležitosť, ktorú nám Boh pripraví.

2. Boh nás vyvolil a obdaril duchovnými darmi preto, aby sme ostatných viedli k poslušnosti. Apoštol Pavol doslovne hovorí, že mu bola preukázaná milosť apoštolského poslania: "aby ku cti jeho mena poslúchol a uverili všetky národy;". Na živote a službe apoštola Pavla vidíme, že viera, poslušnosť a služba idú ruka v ruke a sú neoddeliteľné. Žiť v poslušnosti neznamená len žiť podľa prikázaní, ale podľa Božej vôle. Z tejto skutočnosti plynú pre každého z nás dva závery. Kedykoľvek zvestujeme evanjelium, musí byť všetkým jasné, že naša zvesť, obsahuje nielen jasné poznanie a vyznanie, že iba Kristus je Spasiteľ, ale aj to, že súčasťou viery je poslušnosť. Už nepatríte sami sebe, ale Pánom života je od spásneho okamihu znovuzrodenia Ježiš Kristus. Neexistuje možnosť, ktorá by spasenému človeku dovoľovala, aby veril Kristovi a pritom  nakladal so svojím životom podľa svojich predstáv, alebo dokonca žil v vzbure a neposlušnosti voči Božím prikázaniam. Aby sme mohli niekoho nabádať k poslušnosti, ktorá z viery vyplýva, musíme byť sami príkladom poslušnosti. Musíme žiť podľa toho, čo kážeme, inak naše slová strácajú vierohodnosť a zmysel. Ako môže ten, kto žije v neposlušnosti niekoho poučovať? V takom prípade je lepšie keď veriaci mlčí, než by zlým príkladom deformoval posolstvo Božieho slova.

3. Boh nás spasil a obdaroval duchovnými darmi preto, aby sme niesli evanjelium o spasení pohanským národom. Apoštol Pavol, ktorý bol pyšný na svoj farizejský pôvod, zasvätil celý život kázaniu a vyučovaniu nežidovského obyvateľstva. Pavol sa nezameral len na najbližších, ale na všetkých ľudí. Nechcel a nemohol prestať vyučovať, kým všetci nebudú počuť dobrú novinu o spasení. Jeho služba nebola vôbec ľahká. Majme na pamäti, že nežidovské obyvateľstvo bolo naskrz pohanské. Pavol sám menuje rad hriechov, ktoré boli vo vtedajšej spoločnosti pohanov bežné:

1 Korintským 6:9-11 Alebo či neviete, že nespravodliví nezdedia KRÁĽOVSTVA Božieho? Nemýľte sa, ani smilníci ani modloslužobníci ani cudzoložníci ani mäkci ani samcoložníci 10 ani zlodeji ani lakomci ani opilci ani nadávači ani dráči nezdedia KRÁĽOVSTVA Božieho. 11 A to ste boli niektorí, ale ste sa umyli, ale ste posvätení, ale ste ospravedlnení v meno Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.

Našou úlohou je, aby sme vykupovali čas nám zverený, používali všetky príležitosti a schopnosti, ktoré sú nám dané, aby sme zvestovali evanjelium  tým, ktorí ho ešte nepočuli. Apoštol Pavol nerobil rozdiel medzi ľuďmi a národmi. Hovorí:

Rimanom 1:16 Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne, i Grékovi.

Apoštol Pavol veril tomu, že Boh môže spasiť a premeniť aj najväčšieho hriešnika. Rovnakú vieru by sme mali mať aj my, voči hriešnikom okolo nás, nech je to váš sused, alebo spolupracovník. Nezáleží na tom, aký strašný je ich hriech, ani ako ďaleko sú zotročení hriechom a rôznymi závislosťami. Boh ich môže spasiť a v Kristovi z nich urobiť nové stvorenia. To všetko je možné skrze evanjelium, mocné slovo Písma.

4. Boh nás spasil a obdaril duchovnými darmi, aby sme prinášali slávu menu Pána Ježiša Krista. Je veľmi ľahké upadnúť do pasce, že síce Kristovi slúžime, ale slúžime z vlastných síl a pre vlastné naplnenie. Môžeme sa cítiť skvele, pretože pomáhame ostatným. Ale majme sa na pozore, aby sme v sebe neživili pýchu z toho, akí sme  veľkorysí a obdarovaní schopnosťami. Potom sa totiž môže stať, že vás niekto začne kritizovať, pretože ste nenaplnili jeho očakávania, alebo že ste niečo neurobili správne. Kritika sa dotkne vašich citov a vaše uspokojenie pohasne. Kritika totiž odhalí motiváciu, prečo a komu slúžite. Ak neslúžite pre slávu Jeho mena, slúžite v mene svojom a to môže viesť ku sklamaniu a rozčarovaniu!

A nakoniec:

5. Boh nás spasil a obdaril rôznymi duchovnými darmi pretože nás k službe povolal, aby všetkým ukázal, akú lásku nám preukázal. Ak správne rozumieme dnešnému textu, mali by sme vidieť, že dôraz apoštola Pavla nie je v tom, čo môžeme pre Boha urobiť my, ale čo Boh vykonal pre nás. Jeho rozhodnutie je neodolateľný prejav lásky k nám hriešnym. On si nás oddelil sám pre seba, aby preukázal svoje milosrdenstvo a dal nám pokoj, ktorý nemôže dať nikto iný.

Všimnime si dôsledky Božieho povolania, ktoré z jeho rozhodnutia plynú:

·        Boh nás povolal, aby sme patrili Ježišovi Kristovi. To, že sme sa stali kresťanmi znamená, že Boh zasiahol jedinečným spôsobom do nášho života, povolal nás z tmy do svojho obdivuhodného svetla. Vyslobodil nás z temnoty hriechu a od tej chvíle patríme Kristovi. Apoštol Pavol túto zmenu často vyjadruje slovami "byť v Kristovi", čo znamená byť s Ním vo všetkom za jedno. Naša identita by mala byť čo najbližšie Kristovej identite. Sme nové stvorenia, ktoré bezvýhradne patria Ježišovi Kristovi. To znamená, že už nepatríme svetu, svet už nemilujeme, neobdivujeme a nežijeme rovnako ako svet.

·        Boh o nás hovorí, že sme boli povolaní k svätosti. Označenie ”svätý” sa týka každého veriaceho. Kto spoznal Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa je svätý, pretože je oddelený od sveta a patrí Bohu, ktorý ho povolal. Boh nás oddelil od hriešneho sveta, aby sme patrili len Jemu. On nás povolal, aby sme v Jeho mene konali dobré skutky. Táto premena nás zaväzuje k tomu, aby sme žili  svätým životom.

·        Boh nás povolal, aby sme boli svetlom v hriešnom svete, ale neboli súčasťou temnoty hriešneho sveta. Ako to dokážeme? Apoštol Pavol písal svoj list "všetkým vám v Ríme". My vieme, že vtedajší Rím bol hlavným mestom obrovskej ríše, ktorá sa rozprestierala od Perzie až po dnešné Anglicko. Rím bol hlavným strediskom obchodu, bohatstva, moci a postavenia. Vtedajší Rím reprezentoval celý svet. V tomto prostredí títo povolaní svätí žili a mali jedinečnú príležitosť niesť evanjelium celému svetu, ktorý sa v Ríme schádzal. Aj keď žili uprostred hriešneho mesta, Boh ich povolal, aby žili svätým životom medzi týmito pohanmi.

·        Boh nás povolal, aby sme dostali milosť a pokoj od Otca a Ježiša Krista. Už sme si povedali, že v Kristovi sme nové stvorenia a Boh od nás očakáva, že ponesieme svetlo evanjelia z našich cirkví do temnôt svojho okolia. Cieľom kresťanov je, aby každý na celom svete mohol počuť evanjelium.

Na záver dovoľte 2 otázky k zamysleniu:

1. Prečo je spasenie nutnou súčasťou v evanjelizačnej službe? Môžu nespasení ľudia slúžiť v cirkvi? Prečo áno a prečo nie?

2. Prečo je neoddeliteľnou súčasťou spásonosnej viery tiež poslušná viera? Niektorí ľudia sa domnievajú, že dôraz na poslušnosť znevažuje evanjelium. Kto má pravdu?

• OBRAZ Božieho služobníka A SLUŽBA SVÄTÝCH
• OPIS BOŽIEHO Evanjelia