List Rimanom

Môžu božie zasľúbenia sklamať? - R 11:1-6

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Milí poslucháči, vitajte pri ďalšom pokračovaní našich pravidelných zamyslení nad listom ap. Pavla Rimanom. Teší nás Váš záujem o tieto teologicky náročné témy.

V predchádzajúcich úvahách sme hľadali odpoveď na otázku „Prečo všetci ľudia neveria tak, aby tým mohli byť spasení aj oni?“ Vieme, že Dobrá novina o spasení je určená všetkým, ale nie každý ju prijme. V 9 a 10. kapitole sme si kládli otázku prečo vyvolený národ, ktorému Hospodin zveril zákon, uzavrel s nimi zmluvy, dal im zasľúbenie aj synovstvo, a z ktorých rodu dokonca vzišiel Ježiš Kristus, napriek tomu zostávajú národom zatvrdnutým a neveriacim. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že s ukrižovaním židovského Mesiáša Boží plán spasenia zlyhal a je na mieste otázka, či môžu zlyhať aj zasľúbenia, ktoré Hospodin dal svojmu ľudu? Namiesto obsiahleho úvodu si vypočujme sprievodný biblický text, na základe ktorého budeme dnešné zamyslenie rozvíjať:

Rimanom 11:1-6 Hovorím tedy: Či azda Bôh zavrhnul svoj ľud? Nech sa nestane! Lebo veď i ja som Izraelita, zo semena Abrahámovho, z pokolenia Benjaminovho. 2  Nezavrhnul Bôh svojho ľudu, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo, kde je reč o Eliášovi, jako sa modlí Bohu proti Izraelovi a hovorí: 3  Pane, tvojich prorokov pobili a tvoje oltáre rozborili, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu. 4  Ale čo mu hovorí na to Božia odveta? Zanechal som si sedem tisíc mužov, ktorí nesklonili kolena modle Bálovi. 5  Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti. 6  Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom.

Možno si práve hovoríte, prečo sa máme zaoberať kapitolou, ktorá je zameraná na budúcnosť Izraela? Načo sa zaoberať tým, aký vzťah máme zaujať k židovskému národu. Mám dosť svojich starostí. Keď sledujem správy a udalosti, ktoré sa týkajú nepokojov na Blízkom východe, zdá sa mi, že celý svet sa ženie do záhuby. Obetí na všetkých stranách pribúda a hnev a nenávisť majú vzrastajúcu tendenciu. Kriminalita je všadeprítomná a nikto nie je schopný povedať rázne „dosť už!“. Kto je zodpovedný za násilie a teroristické akcie? Čudujem sa, prečo Boh ešte nezasiahol? Veď tá neprávosť a nespravodlivosť volá až k nebesiam, alebo nie? Je naozaj všetko pod Božou kontrolou? Nemáme skôr očakávať blízky koniec? Čo má náš vzťah k Izraelu spoločné so svetom zla, v ktorom žijeme? Nenávisť a túžba po pomste sa prejavuje všade, kam sa len človek pozrie. Prečo sa radšej nehovorí o tom, kde hľadať zbožného manželského partnera, ako žiť v harmonickom manželstve a ako sa vyrovnať s tlakmi v zamestnaní? V dnešnej dobe máme viac starostí s tým, ako zaplatiť všetky poplatky a dlžoby, alebo ako máme vychovávať deti, než s tým, čo sa odohráva na území dnešného Izraela.

Modlím sa a dúfam, že nám predkladaná 11. kapitola pomôže lepšie pochopiť Božie zámery s vyvoleným národom a aj to, aký postoj máme zaujať voči Izraelu. Niektorí kresťania sú natoľko zaujatí súčasným dianím, že blízky koniec naozaj očakávajú. Sú natoľko pre-izraelsky orientovaní, že zabúdajú na izraelské prenasledovanie palestínskych kresťanov. Zabúdajú na to, že palestínski kresťania sú naši bratia a sestry v Kristovi. Na druhej strane sú kresťania, ktorí sa vyznačovali a vyznačujú antisemitskými postojmi. Nemali by sme zabúdať na to, že počas holokaustu sa pridali aj niektorí kresťania na stranu Hitlera s jeho tzv. konečným riešením židovskej otázky. Cieľom nášho dnešného zamyslenie je, aby sme videli o niečo ďalej než tam,  kam siahajú naše každodenné starosti. Máme pred sebou citlivé témy a modlím sa, aby boli prijaté s rovnakou láskou a pochopením, s akou hovoril apoštol Pavol ku svojim najbližším. Nech je nám teda 11. kapitola sprievodcom, aby sme si uvedomili, že Boh to  nevzdal a  neskončil ani so Židmi ani s pohanmi.

Apoštol Pavol patril k horlivým prenasledovateľom prvých kresťanov a v 9. kapitole Listu Rimanom vyjadruje veľký zármutok a bolesť v srdci nad nepochopiteľnou neústupčivosťou a zatvrdnutosťou Izraela. Aj keď vyvolený národ v toľkých skúškach zlyhal, najväčšou tragédiou, ktorá z Izraela vyšla, bolo ukrižovanie Mesiáša. Apoštol Pavol poukazuje na skutočnosť, že Boh napriek tomu svoj ľud  úplne nezavrhol, ale zachoval si zostatok vyvolených jednotlivcov z vyvoleného národa. Je nemysliteľné, aby Božie zasľúbenia prestali platiť, pretože nezáleží na tom, čo padlé stvorenie môže urobiť a ako môže sklamať, ale záleží na Božom rozhodnutí. Minulosť, prítomnosť a aj budúcnosť je v Božích rukách a my sa máme učiť dôverovať svojmu Stvoriteľovi v každej skúške. Učme sa vzdávať Bohu chválu za všetko, čo sa v našich životoch deje, pretože verím, že všetko - dobré aj zlé, sa deje z Božieho dopustenia, aby sa naplnila Jeho  vôľa.

Vráťme sa ale k preberanému textu. Pavol sa pýta: Či azda Boh zavrhol svoj ľud?

Je nemysliteľné, aby Boh zavrhol ľud, ktorý si vopred vyvolil. Aby Pavol svoje slová nejako potvrdil, používa pre ilustráciu sám seba. Teraz verí v Pána Ježiša Krista, ale bola doba, kedy kresťanov horlivo prenasledoval. Ani jeho Boh nezavrhol, ale pripravil si ho na službu pre záchranu pohanov. Tiež prorok Eliáš sa mylne domnieval, že je jediný verný Izraelčan, ktorý zostal, ale Hospodin ho vyviedol z omylu. Keby Božie zasľúbenie neplatilo a Boh by Izrael ako celok zavrhol, ako by sme si vysvetlili Pavlove obrátenie? Apoštol Pavol bol svojím fyzickým pôvodom Žid. Bol Abrahámovým potomkom, rodom z Benjamínovho pokolenia, rovnako ako vyvolený národ. Prenasledoval kresťanov, a napriek tomu mu Boh preukázal milosrdenstvo. Ľudsky povedané, Pavlove obrátenie je tá najmenej pravdepodobná udalosť. Veď aj veriaci v Jeruzaleme Pavla podozrievali, že jeho obrátenie je len pasca votrelca do Cirkvi, aby mohol veriacich prenasledovať ešte účinnejšie. Pavol sám o sebe vyhlásil:

 (Sk 26:11 ): "Ako zmyslov zbavený som sa chystal prenasledovať Kristových nasledovníkov  aj v cudzích mestách"

 (1 Timoteovi 1:13) : hoci som bol predtým bohorúhač, prenasledovateľ a násilník. A predsa som došiel zľutovanie, pretože som vo svojej nevere nevedel, čo robím.

Niet divu, že veriaci spočiatku Pavlovi nedôverovali. Išla z neho totiž hrôza.

Na ceste do Damasku sa tento horlivý prenasledovateľ stretol so svojím Pánom a bol spasený a premenený. Aj keď väčšina Izraelčanov Krista odmietla, Boží sľub zostal v platnosti. Nie pre celý vyvolený národ, ale pre zostatok verných. Vernosť vlastným slovám je neoddeliteľnou súčasťou Božej existencie. On zachoval svoje zasľúbenie duchovnému ostatku verných, ktorí nezohli hlavu pred Bálom. Tak ako v Eliášovej dobe, tak aj v dobe Pavlovej služby Boh ukazuje, že nepotrebuje veľké množstvo ľudí, aby dosiahol svoj cieľ. Vďaka Božej milosti sa zostatok verných neklaňal pred modlami. Aj dnes, v tejto dobe  sa nájdu takí  boží nasledovníci, ktorí verne  konajú dielo, ktoré im Pán zveril. Patríte aj vy medzi nich, milí naši poslucháči?

Z toho, čo sme si práve vypočuli jasne vyplýva, že :

Božím zasľúbeniam môžeme dôverovať, lebo Boh je vo svojich sľuboch verný a Jeho zvrchovaná vôľa nie je závislá na nás. On jediný pozná cestu a spôsob, ako dosiahne cieľ, o ktorom rozhodol ešte pred založením sveta. Urobil to s Pavlom a môže to urobiť s každým z nás. Majme neustále na pamäti, že Boha nemôže nikto a nič prekvapiť a nikto a nič nemôže zmeniť jeho zámer s národom, ľudom aj jednotlivcom.

To , že  existuje zostatok verných v Izraeli aj dnes,  poukazuje na  to, že boli a sú vyvolení z Božej vôle. Existenciu vyvoleného zostatku veriacich Izraelčanov nemôže nikto pripočítať ich múdrosti, etnickému pôvodu, ich slobodnej vôli, či akejkoľvek inej duchovnej kvalite. To, že boli zachovaní pre spasenie, je dôsledkom Božieho milosrdenstva. To, že niektorí Židia uverili, nie je ich zásluha, ale Božie rozhodnutie milostivo oddeliť zostatok verných pre seba, aby sa stali súčasťou jeho vyvoleného ľudu. Rovnaké milosrdenstvo je preukazované nielen Izraelu, ale aj pohanom dodnes.

Pripomeňme si, 5. a 6. verš preberaného textu:

Rimanom 11:5-7 Takto tedy stalo sa, že i v terajšom čase je zostatok podľa vyvolenia milosti. 6Ale ak milosťou, vtedy už nie zo skutkov, pretože milosť by už nebola milosťou. A jestli zo skutkov, nie je to už milosť, pretože skutok už nie je skutkom. 7Tak čo tedy? To, čo snažne hľadá Izrael, toho nedosiahol, ale vyvolenie dosiahlo, a ostatní sú zatvrdení

A čo z toho pre nás vyplýva?

Boh nikdy neopustí a nezavrhne tých, ktorých si vyvolil. Obávam sa, že mnohí kresťania úplne nechápu praktický dopad Pavlovho učenia. Pristupujú k Bohu v modlitbách s prosbami, ktoré sa týkajú ich vlastných potrieb a prospechu. Odvolávajú sa na Božie zasľúbenia, ale chcú, aby sa konali v ich vlastnej réžii. Prichádzajú so sľubmi a záväzkami v nádeji, že ich Boh prijme a odmení ich za ich obetavosť. Spasenie sa týka spojitosti s vyvolením a milosťou. Akákoľvek iná možnosť hovorí o zásluhách a skutkoch; teda o výmennom obchode. Boh koná skrze milosť nie na základe výmenného obchodu - niečo za niečo. Znova sa pýtame s ap. Pavlom: Môžu teda Božie zasľúbenia sklamať? Keď majú čokoľvek spoločné s prirodzenosťou človeka, určite sklamú. Ak vychádzajú z Božej svätosti, jeho zvrchovanej vôle a milosrdného rozhodnutia, potom sú jeho zasľúbenia pevné, ako skala. Naša budúcnosť je  istá  do takej miery, ako sú isté Božie zasľúbenia, ktorým veríme. Čím lepšie spoznávame kvality svätého Boha, tým väčšia a žiarivejšia je naša nádej.

Urobme si na záver malé zhrnutie:

V prvých ôsmich kapitolách listu Rimanom sme sa zaoberali otázkou Božej milosti, ktorá sa dotýka našich životov. Apoštol Pavol vyjadruje bolesť nad tým, že väčšina Židov Krista odmietla. V 9. Kapitole apoštol Pavol zdôrazňuje Božiu zvrchovanosť a poukazuje na to, že prisľúbenie, ktoré bolo Židom dané nesklamalo, pretože sa netýkalo celého národa, ale  len zostatku verných v každej generácii. O Božej zvrchovanosti pri udeľovaní milosti je napísané:

„Teda zmilúva sa, nad kým chce, a koho chce, robí zatvrdnutým, ... aby ukázal ... bohatstvo svojej slávy na tých, nad ktorými sa zmiloval a ktorých pripravil k sláve (23)“. (Rimanom 9:18 ).

Súčasťou Božieho zasľúbenia pre vyvolený národ je milosť, ktorá je preukazovaná nielen Židom, ale aj pohanom. Božie zasľúbenia nemajú nič spoločné s plánmi a zámermi tohto padlého sveta, ani slobodnou vôľou človeka, ale s Božou zvrchovanou vôľou. Takže veríme, že: Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto sa ako namáha, ale na Bohu, ktorý sa zmilováva. (Rimanom 9:16) Nezáleží na tom, aké skúšky vás životom budú sprevádzať, ani na tom, čo sa bude okolo vás diať, ak ste skrze Krista vieru prijali a neochvejne dôverujete božiemu milosrdenstvu, máte zasľúbenia, na ktoré sa s istotou môžete spoľahnúť a ktoré vás nesklamú. Nech Vás Boh žehná  na ceste za ním.

Na záver dovoľte ešte niekoľko  otázok na zamyslenie:

Cítili ste sa niekedy vo svojej viere podobne osamelí ako Eliáš? Prečo je dôležité, aby sme vedeli, že prítomnosť nemusí byť pravdivým obrazom budúcnosti? Ako sa táto časť Božieho slova dotýka vašich problémov a skúšok?

• VYVOLENÝ ALEBO ZATVRDENÝ? - Rimanom 11:7-10
• PREČO NIE JE KAŽDÝ spasený? - R 10:16-21