List Rimanom

AKO JE NAŠE SPASENIE ZARUČENÉ? - Rim 8:29-30

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

V predchádzajúcich zamysleniach sme si povedali, že skutočnosť, že naše spasenie bolo vopred určené, vyvoláva v mnohých rozhorčenie. Keby Boh nemal od samého začiatku pre nás plán a ponechal by stvorenie sveta náhode; tak, ako si to vysvetľujú zástancovia evolučného vývoja; nebol by všemohúci, ani vševedúci a mali by sme  dôvod pochybovať o Jeho múdrosti a svätosti. Niektoré pravdy obsiahnuté v Písme sú naozaj ťažké na pochopenie a prijatie. Kedykoľvek vás čítanie alebo počúvanie Písma privedie k obtiažnym pasážam, je potrebné dodržiavať niekoľko výkladových zásad: začnite s veršami, ktoré sú zrozumiteľnejšie na pochopenie, pozrite sa na náročný verš v širšej súvislosti a snažte sa objaviť dôvody, prečo sa o nich autor zmieňuje. Následne porovnávajte obtiažny verš s inými veršami na rovnakú tému. V dnešnom zamyslení sa zameriame na uistenie veriacich o tom, že sú naozaj spasení. Ako vždy, najprv si vypočujme  východiskový text dnešného zamyslenia:

Rimanom 8:29-30 Ktorých vopred vyhliadol, tých aj predurčil, aby prijali podobu jeho Syna, tak aby bol prvorodený medzi mnohými bratmi; 30 ktoré vopred určil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých tiež uviedol do svojej slávy.

Keď sa zaoberáme otázkou, či je naše spasenie zaručené, je dôležité si uvedomiť, kto je autorom a garantom nášho spasenia. Z Písma vieme, že autorom spasenia je Boh sám. To, že vytrváme verní až do konca nie je výsledkom našej pevnej vôle, ani snaženia sa zo všetkých síl, ale preto, že garantom nášho spasenia je od začiatku až do konca Boh sám! Apoštol Pavol si nezvolil tému predurčenia na to, aby medzi veriacimi vyvolal hádky a rozkol, ale chcel ich povzbudiť, potešiť a pripraviť na to, že prenasledovanie, ktoré už niektorí z nás prežívajú, bude pokračovať. Pozrime sa najprv, na čom zakladáme svoju istotu spasenia a či sa jedná o dôveryhodné uistenia.

Povedali sme si, že spasenie nedostávame ako odmenu za naše príkladné správanie a obetavosť, ale že sme boli povolaní a vyvolení na základe Božieho zámeru.

Naše spasenie je teda zaručené rozhodnutím samotného Boha. Prvým krokom Jeho zvrchovaného a bezpodmienečného rozhodnutia je to, čomu hovoríme predzvedenie. To neznamená, že by Boh bol najprv pozorovateľom ľudských dejín a až keď uvidí, akým smerom sa uberá duchovný postoj jednotlivca, predurčí ho svojím rozhodnutím ku spaseniu. Keby tomu tak bolo, bol by človek, čo sa týka spasenia, svojbytný. Rozhodoval by sám o sebe a Boh by konal v súlade s ľudskou vôľou. Podobný výklad je v rozpore s mnohými veršami Písma, ktoré hovoria o tom, že mimo Božiu iniciatívu nikto Boha nehľadá. Z toho vyplýva, že Boh je pôvodcom nášho spasenia a z Jeho rozhodnutia nám bola prejavená nezaslúžená láska ešte skôr, než začal čas. Predzvedenie, predurčenie a vyvolenie sú súčasťou Božieho jedinečného vstupu do dejín ľudstva. Ešte pred stvorením sveta Boh vedel presný počet stvorených ľudí. Niektorých z nich si zamiloval a predurčil na spasenie. Keby nešlo o spasenie skrze obeť svojho prvorodeného Syna, mohli by sme uvažovať o tom, či išlo o spravodlivé rozhodnutie. Otázka predurčenia a vyvolenia nie je jednoduchá, ale je v súlade s Božím zámerom.

Boh rozhodol o našom spasení spôsobom predurčenia, aby sme mohli prijať podobu Jeho Syna. Boh nás teda predurčil na spasenie, aby bol Jeho prvorodený Syn medzi mnohými bratmi a sestrami oslávený. To nám hovorí dnešný text, ktorý je ťažký na pochopenie a prijatie. Boh vo svojom zámere nesklame, ani nezlyhá! To, čo si predsavzal, predzvedel a predurčil, je na rozdiel od našich predstáv nemenné.

Prirovnajme naše vykúpenie k reťazi. "Predzvedenie" a "predurčenie" sú prvé dva články reťaze nášho vykúpenia. Obe sa udiali pred stvorením sveta vo večnosti. Nasledujúce dva články reťaze - "povolanie" a "spasenie" sa už odohrávajú v reálnom čase. Apoštol Pavol poukazuje na dve skutočnosti:

1. Boh rozhodol o našom spasení tým, že nás povolal a 2. Naše spasenie prichádza skrze Božie ospravedlnenie.

1. Boh rozhodol o našom spasení tým, že nás povolal. Nová zmluva hovorí o dvojakom povolaní. Pán Ježiš tento rozdiel vyjadril nasledovne: Matúš 22:14 :"Lebo mnohí sú pozvaní, ale málokto bude vybraný", v iných prekladoch je napísané "vyvolený".

Všeobecné povolanie ku spaseniu sa týka všetkých ľudí. Je napísané: "Čiňte pokánie a verte evanjeliu" (Mk 1:15). V rovnakom duchu je napísané: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinúť" (Mt 11:28). Toto nie je pozvanie zo súcitu a slušnosti, aby sa niektorí necítili zabudnutí. Ide o naozajstné pozvanie, ale pretože ľudia majú zatvrdnuté srdce, nechcú evanjelium počuť a tak nemajú žiadne ospravedlnenie pre súdny deň. Takýto človek nesie plnú zodpovednosť za svoj život. Ako je napísané:

Ján 3:19-20 Súd potom je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia si zamilovali viac tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Lebo každý, kto robí niečo zlé, nenávidí svetlo a nejde k svetlu, aby jeho skutky nevyšli najavo.

"Povolanie a vyvolenie" sa v Novej zmluve vždy vzťahuje na nekompromisné Božie rozhodnutie, ktorým sa plní Jeho zámer. Napríklad Lazarove vzkriesenie je jedinečnou ukážkou Ježišovej moci nad životom a smrťou. Mŕtvy Lazar počul Ježišove slová; a pretože bol povolaný, vstal a vyšiel z hrobu. Božie slovo má moc vzkriesiť k životu tých, ktorí boli duchovne mŕtvi. V rovnakom duchu poukazuje apoštol Pavol na nasledujúcu pravdu:

2 Korintským 4:3-4 Ak je napriek tomu naše evanjelium zahalené, je zahalené tým, ktorí spejú k záhube. 4 Boh tohto sveta oslepil ich neveriacu myseľ, aby im nevzniklo svetlo evanjelia slávy Kristovej, slávy toho, ktorý je obrazom Božím.

Nikto iný, ako Boh nemôže byť zdrojom svetla, ktoré vedie ku spáse.

V 2. Korintským 4:6  je napísané:

Lebo Boh, ktorý povedal “z tmy nech zažiari svetlo”, osvietil naše srdcia, aby nám dal spoznať svetlo svojej slávy v tvári Kristovej.

Vyvoleným sa otvoria oči, aby videli Kristovu slávu a uši, aby počuli čo pre nich Kristus vykonal na kríži. Premena z duchovnej smrti k životu ich vedie k viere a pokániu.

2. Naše spasenie prichádza skrze Božie ospravedlnenie. Tí, ktorí sú povolaní sú tiež ospravedlnení. Nie pre svoje zásluhy a dobrotu, ale preto, že Boží hnev, ktorý patril nám hriešnym a duchovne mŕtvym, niesol za nás na kríži Pán Ježiš Kristus. Dlhý zoznam hriechov bol pribitý na kríž. Všetko sa naplnilo v čase, ktorý Boh vopred určil podľa svojho predzvedenia a zámeru; dielo spásy bolo na kríži dokonané. Preto môže apoštol Pavol s dôverou a vierohodnou autoritou trvdiť, že:

Zárukou nášho spasenia a večného života nie je nikto iný ako Boh sám. Sami na svoj účet nemôžeme pripísať ani čiarku. Ten, kto žije vierou, by sa nemal poddávať malomyseľnosti a beznádeji, pretože je napísané:

 Rimanom 8:18-19 Domnievam sa totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú porovnať s budúcou slávou, ktorá má byť na nás zjavená. 19 Celé stvorenie túžobne očakáva, kedy sa zjaví sláva Božích synov.

To, že veriacich sprevádza súženie, utrpenie, prenasledovanie, najrôznejšie neprávosti a ujmy; to všetko je len súčasť následkov Adamovho pádu a následného Božieho prekliatia.

Boh dokončí naše spasenie tým, že budeme oslávení. Byť oslávený znamená, že budeme úplne podriadení podobe Pána Ježiša Krista, budeme oslobodení od hriechu a podrobení Jeho svätému charakteru. Nestanú sa z nás bohovia (s malým b) ako dúfajú niektorí, ale na našich tvárach sa bude zrkadliť slávna žiara nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista (2 K3: 18). Ešte nie sme v cieli, ale náš zrak je upretý k tomu, čo je pred nami, aby sme rovnako ako apoštol Pavol mohli povedať: "bežím k cieľu, aby som získal nebeskú odmenu, ktorou je Božie povolanie v Kristovi Ježišovi" (F 3:13-14). Úplná sláva nás čaká až v budúcnosti, ktorú túžobne očakávame.

Ako lepšie zakončiť naše dnešné zamyslenie sa, než slovami Písma z Listu Židom, kde je napísané:

Židom 2:10-17 Bolo prirodzené, že Boh, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, priviedol mnoho synov k sláve, keď skrze utrpenie urobil dokonalým pôvodcu ich spásy.11 A on, ktorý posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, sú z toho istého Otca. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí: 12 `Budem zvestovať tvoje meno svojim bratom, uprostred zhromaždenia ťa budem chváliť. '13 A inde hovorí:` Aj ja svoju dôveru zložím v Boha.' A ďalej: `Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Boh. '14 Pretože súrodencov spája krv a telo, aj on sa stal jedným z nich, aby svojou smrťou zbavil moci toho, kto smrťou vládne, totiž diabla, 15 a aby tak vyslobodil tých, ktorí boli strachom pred smrťou držaní po celý život v otroctve. 16 Veď sa neujíma anjelov, ale `ujíma sa potomkov Abrahámových '. 17 Preto musel byť vo všetkom ako jeho bratov, aby sa stal veľkňazom milosrdným a verným v Božej službe a mohol tak zmieriť hriechy ľudu.

Ak vás dnešné náročné zamyslenie zaujalo a máte ďalšie otázky, napíšte nám. Nabudúce máme pre vás pripravené zamyslenie na päť najčastejšie kladených otázok, ktoré sa medzi veriacimi aj neveriacimi najviac vyskytujú.

Na záver tu máme dve naozaj ťažké otázky na zamyslenie. Budeme radi, ak nám na ne odpoviete tentokrát písomne. Bude to pre nás dôležitá a prínosná spätná väzba, ako pracovať čo najlepšie s textom pre zlepšenie našej práce a skvalitnenie relácie určenej pre Vás, milí poslucháči.

1. Ak Boh zameral svoju lásku len na vyvolených, znamená to, že nepreukazuje všetkým rovnakú lásku?

2. Ak Boh predurčil na spasenie len vyvolených, má zmysel modliť sa za spasenie stratených?

• PREČO BOŽIE SLOVO NEMÔŽE ZLYHAŤ? - Rim 9:6-13
• VŠETKO SLÚŽI K DOBRÉMU - Rim 8:28