List Rimanom

DUCH SVÄTÝ NÁM POMÁHA v modlitbách - Rim 8:26-27

Podrobnosti

Kategória: List Rimanom

Podľa najrôznejších prieskumov veľká časť kresťanov, až 90%, nevedie pravidelný modlitebný život. To len potvrdzuje slová Písma, kde je napísané, že často nevieme ako a za čo sa máme modliť. Keď ide všetko podľa nášho želania, nemáme dôvod k Bohu volať a keď ide do tuhého, vtedy k Bohu voláme intenzívne. Ale pretože nepoznáme Jeho vôľu, máme zvyčajne na mysli predovšetkým seba. Na rozdiel od nášho myslenia je list Rimanom nadčasová časť Písma, ktorá sa prihovára ku každej kresťanskej generácii. Zmyslom tohto listu je, aby sme sa o príhovorných modlitbách nielen niečo naučili, ale aby sme ich aj s dôverou používali na upevnenie viery. Apoštol Pavol nám ukazuje akí sme slabí a bezradní nielen v bežnom živote, ale aj v živote modlitebnom. Ako vždy, najprv si vypočujme východiskový text dnešného zamyslenia:

Rimanom 8:26-27 Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď ani nevieme, ako a za čo sa modliť, ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými lkáním. 27 Ten, ktorý skúma srdcia, vie, čo je úmyslom Ducha, lebo Duch sa prihovára za svätých podľa Božej vôle.

Všimnite si, že apoštol Pavol nehovorí o slabosti jednotlivca, ale používa množné číslo -nám, ktorým prichádza na pomoc Duch Svätý. Ani seba Pavol nevyvýšil, aby upozornil, aký je duchovný velikán, ale sám seba zaraďuje k nám všetkým. A pretože sa len málokedy modlíme so zápalom pre vec, neuvedomujeme si, akí slabí v skutočnosti sme.

Pretože sme všetci slabí, je potrebné, aby sme sa modlili. Všimnime si, že Pán Ježiš nehovorí, že sa bez neho v každodenných záležitostiach zaobídeme, a že až keď príde niečo naozaj ťažkého, máme sa na neho obrátiť. Práve naopak. V Jánovom evanjeliu je známe podobenstvo o viniči, kde je na túto tému napísané:

"Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jan 15:5 b).

Vedomie vlastnej slabosti nás má motivovať k modlitbám. Do kategórie velikánov viery patrí napr. Mojžiš, ktorý sa vzoprel najmocnejšiemu vládcovi vtedajšieho sveta. Mojžiš prosil Boha, aby upevnil dielo, ktoré má v jeho mene vykonať. O čo viac sa máme modliť aj my. "Boží velikáni", ktorých z Písma poznáme, boli slabí, ale vo všetkom počítali s tým, že Boh stojí na ich strane. Boh nikoho neodsudzuje za to, že je slabý, ale za to, že je sebestačný. Preto sa modlíme a prosíme o vyslobodenie, silu a radu. Ak niekto hovorí, "nemám dostatok síl, aby som odolal tomu či onomu pokušeniu", mal by sa utiekať so svojou slabosťou k Pánovi Ježišovi.

Naša slabosť sa premieta do modlitebného života. V Písme nájdeme mnoho príkladov ľudí, kedy modlitba hrala hlavnú úlohu. Každý z nich sa usilovne modlil, pretože východisko nebolo v dosahu ich obyčajných modlitieb. Ani apoštol Pavol sa netají svojou bezradnosťou so svojím trápením. Keď hovorí sám za seba, nehľadá lepšiu metódu alebo modlitbu, ale rozpráva sa s Bohom. Napríklad v Liste Filipanom hovorí:

 "Ak mám žiť v tomto tele, získam tým možnosť ďalšej práce. Neviem teda, čo by som vyvolil, 23 ťahá ma to na obe strany: Túžim odísť a byť s Kristom, čo je určite oveľa lepšie; 24 ale zostať v tomto tele je zasa potrebnejšie pre vás "

(Filip. 1:22-24).

Prorok Eliáš, muž mnohých modlitieb, sa dostal do zúfalého stavu, kedy volal k Bohu slovami: "Už dosť, Hospodine, vezmi si môj život, veď nie som lepší ako moji otcovia" (1 Kr. 19:4). Aj Ježišova modlitba pred ukrižovaním vyjadruje vnútornú tieseň a osamotenie:

"Moja duša je smutná až na smrť", poodišiel od nich padol tvárou k zemi a modlil sa: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich; avšak nie ako ja chcem, ale ako ty chceš "(Mt 26:38-39)

Majme neustále na mysli, že aj keď sme slabí, nikdy nezostávame sami, pretože:

Boh nám  dáva obhajcu, Ducha Svätého, ktorý prichádza na pomoc našej slabosti. Duch Svätý nás zmocňuje k modlitbám; On sa v nás modlí modlitbu, ktorú sami nie sme schopní formulovať. Boh skúma naše srdce, nie slová a Duch Svätý v nás vyslovuje to, čo je pre nás nevysvetliteľné a nepoznané. Boží Duch používa veriaceho ako chrám (1K6: 19), ktorého súčasťou je aj naše vedomie. On pozná aj naše podvedomie, On vidí do vnútra nášho srdca.

Priblížme si v niekoľkých bodoch vlastnosti Ducha svätého:

A. Duch Svätý nie je neosobná sila, ale je neoddeliteľnou súčasťou Božej trojjedinosti. Otec, Syn a Duch svätý sú jednej podstaty. (Mt 28:16). Duch Svätý sídli vo vnútri každého znovuzrodeného človeka, ktorého Pánom je Ježiš Kristus. Duch svätý riadi naše modlitby, zatiaľ čo Pán Ježiš sa za nás prihovára v nebi.

B. Duch svätý pomáha našej slabosti. Z textu vyplýva, že Duch svätý za nás nevykoná všetko, zatiaľ čo my sa len pasívne pozeráme. Naopak; my sa máme modliť a ak je to vhodné, tiež sa pričiniť, alebo konať to, k čomu nás Písmo a situácia vyzýva. Duch Svätý je pripravený pomôcť nám a viesť nás všade tam, kde sme už bezradní. Aj keď sme slabí, naše modlitby by nemali ustávať. Moc Ducha Svätého v našich modlitbách je najväčším povzbudením, ktoré z Božej ruky prijímame.

C. Duch Svätý nám pomáha v rovine citov a postojov príhovormi a nevysloviteľnými vzdychaniami. Vzdychanie Ducha Svätého vychádza z najhlbšieho vnútra; vyvoláva v nás nevysloviteľnú túžbu nielen poznať, ale aj prijať to, čo je v súlade s Božou vôľou. Pavol nás uisťuje, že Duch Svätý berie vážne našu bolesť, smútok a najhlbšie citové zážitky a predkladá ich pred Boží trón. S vedomím, že "Boh je naše útočisko a v modlitbách pred ním vylievame svoje srdce" (Ž 62:8). To by nám malo byť dostatočnou útechou a posilou pre každodenný život.

D. Duch Svätý nám pomáha prihovárať sa v súlade s Božou vôľou. Duch Svätý koriguje každú modlitbu, ktorá by sa inak minula cieľu. Nesnažte sa vyniknúť pred ľuďmi a ukázať, ako oduševnene viete hovoriť svoje nacvičené modlitby. Majte na pamäti, že pred Bohom nikto svojimi slovami nevynikne. On sa pozerá do srdca, preto nech vaše modlitby prúdia zo srdca, bez ohľadu na to, kto vás počúva. Možno vás napadne, "ale čo keď moje modlitby nie sú v súlade s Božou vôľou?" Čo potom?

E. Modlitby Ducha Svätého sú vždy v súlade s Božou vôľou a preto nezostávajú nezodpovedané. Boh koná a napĺňa svoju vôľu bez prestania, na každom mieste a v každej chvíli. Aj Jeho mlčanie, alebo záporná odpoveď, je súčasťou Jeho aktívnej vôle. Časť našej slabosti v modlitbách sa týka práve neznalosti Božej vôle; niekedy ju spoznáme a pochopíme až spätne, keď sa stane realitou. Každý z nás môže, alebo by mal poznať zvrchovanú Božiu vôľu v otázkach morálky v rámci zákona a štandardu desatora prikázaní. Tie poznáme z Písma. Nemusíme sa modliť za to, či si máme vziať za muža alebo za ženu neveriaceho partnera, či partnerku. Tam nie je čo riešiť. Nemusíme sa modliť ani za to, či sa môžeme dopustiť manželskej nevery, ani či si môžeme dovoliť nejaký ten podvod, alebo niečo odcudziť len preto, že nám na to, po čom túžime, nestačí rozpočet.

V Písme nájdeme mnoho príkladov, ktorým ťažko porozumieme. Napríklad Samsonovi rodičia odhovárali syna, aby si nebral za manželku filištínsku ženu. Ale pretože nepoznali Božiu vôľu, netušili jeho zámer, ako je napísané:

"Pán hľadá zámienku proti Filištíncom; toho času totiž vládli nad Izraelom Filištínci, aby Boh Izraelov národ potrestal". Hospodin na adresu Izraelčanov povedal:

(Jeremiáš 15:6-8)

"Ty sám si si ma prestal všímať, odišiel si odo mňa. Natiahnem na teba ruku a zničím ťa; stále ohľady ma unavujú zahubím svoj ľud: od svojich ciest sa neodvrátili; zostane mi v ňom viac vdov ako piesku v moriach. Za poludnie na ne privediem ničiteľa, na matku i na mládenca. Náhle prepadne mesto hnevom a hrôzou (8).

Ani Pán Ježiš, ktorý poznal Božiu vôľu, sa nemodlil za učeníka Petra, aby nezhrešil, ale „prosil, aby jeho viera nezlyhala až sa obráti a pochopí, aby bol posilou svojím bratom“ (Lk 22:31-32).

Apoštol Pavol poukazuje na to, že sa máme modliť v súlade s Božou vôľou, čo najlepšie ako vieme a ak Božie rozhodnutie nie je v súlade s našou modlitbou, Duch Svätý nás usmerní, aby sa všetko naplnilo podľa Božej zvrchovanej vôle.

Aj keď bolo naše dnešné zamyslenie zamerané na oddiely Písma, ktoré nie je ľahké interpretovať, hlavná myšlienka zostáva jasná: Mali by sme byť povzbudení k modlitbám. Nikdy úplne nepochopíme tajomstvo modlitby, ale bez najmenších pochybností vieme, že nám Pán prikazuje, aby sme sa modlili bez prestania. Modlitba je cesta a spôsob, ako so svojim nebeským Otcom komunikujeme a napĺňame zámery Jeho zvrchovanej vôle. Uisťuje nás prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého v nás, že naše modlitby smerujú k Božiemu trónu.

·        Nech vás od modlitieb neodradí to, že neviete ako sa máte modliť. Apoštol Pavol to tiež nevedel, preto povedal:

 (Ef 6:18)

"V každý čas sa v Duchu Svätom modlite a proste, bdejte na modlitbách a vytrvalo sa prihovárajte za všetkých bratov i za mňa

·        Nech vás od modlitieb neodradí to, že byť vytrvalý v modlitbách nie je ľahké. Pavol oceňoval modlitby služobníkov Krista. (Jer 15:6-8), V liste Kolosenským poukazuje na modlitby Epafrasa:

 (Kol 4:12)

     "ktorý o vás stále zápasí modlitbami, aby ste stáli pevne a verne plnili Božiu vôľu"

·        Nech vás od modlitieb neodradí to, že na ne zdanlivo neprichádza odpoveď. Skúmajte, či sú vaše modlitby v súlade s Božou vôľou. Možno sa nevedomky modlíte za niečo, čo v súlade s Božou vôľou nie je. Dôverujte Duchu Svätému, ktorý vaše modlitby uvedie do súladu s Božou vôľou a buďte pripravení prijať nečakanú odpoveď. On sa prihovára za naše slabosti, obzvlášť v najťažších okamihoch a v skúškach.

Na záver dve otázky  na zamyslenie

1. Čo je najčastejšou prekážkou modlitebného života? Ako najlepšie môžete tento nedostatok prekonať?

2. Prečo keď Boh, ktorý vie, čo potrebujeme ešte skôr, než ho prosíme a Duch Svätý sa za nás modlí, prečo sa máme modliť aj my?

• VŠETKO SLÚŽI K DOBRÉMU - Rim 8:28
• UTRPENIE TOHTO ČASU A BUDÚCA SLÁVA - Rim 8:18-25