List Jakuba

Moc modlitby

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

Jakub 5:16b-18  Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.  ¹⁷ Eliáš bol krehký človek ako my a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov.  ¹⁸ A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod.

     Jakub predpokladá, že hovorí k veriacim, ktorí uverili, že Pán Ježiš Kristus je ich Spasiteľ a Pán. Môžeme povedať, že v živote je motivácia kľúčom nie len nášho jednania, ale aj vytrvalosti v modlitbách. Modlitba je účinný nástroj, a je treba najskôr poznať podmienky účinnej modlitby. Povedali sme si, že:

1. Veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. Podmienka spravodlivosti môže v našej mysli znieť ako nedosiahnuteľný stav a môžme si myslieť, že naše modlitby sotva niekto počuje. Preto je treba mať správnu perspektívu viery. Uvedomiť si, že stojíme pred Bohom ako spravodliví a to len skrze zástupnú obeť nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista. Pokiaľ si myslíte, že môžete pristúpiť pred Boha skrze vlastnú spravodlivosť, obetavosť a dobrotu, nepochopili ste samotnú podstatu evanjelia. Ospravedlnení a teda spravodliví môžeme byť len milosťou a darom viery, ktorú nám Pán Ježiš Kristus ponúka skrze svoju obeť na kríži. Len on sám môže odpustiť všetky viny a hriechy.  Tak sa človek môže stať pred Bohom spravodlivý a mať s ním spoločenstvo. Skúmajme svoje srdcia, aby sme si boli istí, že v srdci neuchovávame alebo neskrývame nevyznaný hriech. Nemusíme byť dokonalí, ale je nutné, aby sme sa od hriechu dištancovali a vedome v ňom nezostávali.
2. Modlitba spravodlivého je rovnako mocná, ako Boh sám. V modlitbe samotnej sa neskrýva žiadna čarovná moc. Modlitba nie je nejaké naše prianie, ale je to naša komunikácia s Bohom, Stvoriteľom neba a zeme. On nás volá do svojej prítomnosti, aby sme získali uistenie a požehnanie, že On je s nami. Písmo nám naznačuje, že skrze modlitbu môžeme očakávať aj nemožné, pretože Boh nepozná žiadne obmedzenia. Avšak je to jeho zvrchovaná moc a milosť, ak nám naše modlitby naplní.  Božia vôľa je dokonalejšia a omnoho vyššia ako naša, preto v modlitbe skúmajme predovšetkým postoj Jeho vôle k našim prosbám a túžbam . Hlavný zmysel modlitby  je poznať a napĺnať Jeho svätú vôľu. 

     Môžno sa už dlho modlíte za konkrétnu vec, a zdá sa vám, že Boh mlčí. Neviete o žiadnych nevyznaných hriechoch a máte dostatok viery. No napriek tomu odpoveď neprichádza. Zdá sa, že na otázku nevypočutých modlitieb existuje viac názorov:

    Jedným z nich je, že Boh niekedy odďaľuje odpoveď preto, aby nás udržiaval v pokornej závislosti na Ňom.  V Biblii by sme našli mnoho príkladov, kde tomu tak bolo. Inokedy Boh s odpoveďou čaká, aby sme hľadali predovšetkým Jeho. Niekedy Boh povie NIE, lebo on vidí dôsledky, ktoré by z toho vyplývali. Možno by pre nás neboli dobré. Niekedy nám Boh chce dať niečo ešte lepšie, ako zamýšľame my sami.

V takýchto situáciach musíme Bohu dôverovať, pretože on je vševedúci a naše myšlenie je obmedzené. Boh s nami svoje zámery nekonzultuje, ale očakáva, že mu budeme za každých okolností bezvýhradne dôverovať. Boh dopustí, aby aj plodná služba tých, ktorí Bohu verne slúžili, bola nečakane ukončená. Sám Ježiš sa pred svojou smrťou modlil takto: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty." Vidíme, že Boh mal iný plán, ako by bol náš obdiv alebo súcit. Dokonca sám Boží Syn sa podriadil Otcovej vôli.

     Preto sa modlime tak, aby všetko, čo sa deje, bolo použité na Božiu slávu. Aby sa naplnili jeho zámery, aj keď nie sú v súlade s naším chápaním a prianim. Pokiaľ nepríjmeme Božie rozhodnutie bez výhrad, hrozí nám nebezpečie sklamania a straty radosti z modlitebného života. Aj keď Boh má vo svojej moci možnosť zasiahnuť aj nadprirodzeným spôsobom, posilňuje našu vieru prostredníctvom modlitieb obyčajných  ľudí.

1. Modliť sa môže každý spravodlivý veriaci, kdekoľvek a kedykoľvek. Vypočutie modlitby nie je podmienené miestom, kde sa modlíme. Nemusíme sa modliť v chrámoch, alebo modlitebniach. Nemusíme sa modliť v nedeľu ráno, nemusíme sa modliť prostredníctvom ordinovaných Božich služobníkov, ani vznešeným jazykom. Volajte k Bohu a verte, že vás počuje a odpovie vám podľa svojej vôle a rozhodnutia. Rovnakú moc má aj kratučká modlitba v tichosti srdca. Boh skúma srdce a počuje aj nevyslovené modlitby. On nezvažuje množstvo slov, ani aké množstvo ľudí sa modlí za rovnakú vec, ani to, akú agóniu pri modlitbe prežívate.  Skrze modlitbu sa učíme bezvýhradnej poslušnosti, podľa príkladu nášho Pána a Spasiteľa.

Židom 5:7-9  On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.  ⁸ A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti;  ⁹ a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú...

    Ježiš niekedy trávil na modlitbách celú noc, ale jeho modlitby sú v Biblii popísané veľmi stručne. Aj samotná modlitba Pánova je krátka. Modliť sa môžete vždy. Čím vážnejšiu situáciu riešime , tým usilovnejšie sa máme modliť, aby nám Boh ukázal cestu. 

1. Písmo hovorí o spravodlivosti človeka, nie o počte ľudí, ktorí sa majú za určitú vec modliť. Modlitba jednotlivca je rovnako účinná ako modlitba veľkého počtu veriacich. Čím viac ľudí sa modlí, tým prežívajú viac povzbudenia. Preto je dobré mať písomný zoznam modlitebných potrieb. Rovnako nikde nie je napísané, ako má spravodlivý veriaci prežívať modlitby, aby boli účinnejšie. Boh nepotrebuje, aby sme ho o niečom presviedčali nekonečným opakovaním modlitieb. Pred Bohom máme vylievať svoje srdce.

Žalm 62:8-9  V Bohu je moja spása i sláva; Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.  ⁹ Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; Boh je naše útočište.

     Boh naše modlitby a prosby počuje, nie je krutý a bezcitný. Jeho odpoveď je vždy jedinečná a môže nás prekvapiť, ale nikdy by sme nemali byť sklamaný. Boh pred nami postupne odhaľuje perspektívu večnosti. Je na nás, aby sme sa v poslušnosti úplne podriadili Božej vôli, aj keď sa v našom živote môžu vyskytnúť veľké prekážky alebo skúšky.  Naše modlitby by mali byť pravdivé a premyslené. Boh nám odpovie na základe milosti, ktorú nám preukazuje v Ježišovi Kristovi, nie na základe našej potreby. Jakub nám dáva za príklad modlitby proroka Eliáša:

Jakub 5:17-20  Eliáš bol krehký človek ako my a keď sa naliehavo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov.  ¹⁸ A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoj plod.  ¹⁹ Bratia moji, keby niekto z vás zblúdil od pravdy a iný ho obráti,  ²⁰ nech vie, že ten, kto vráti hriešnika z jeho bludnej cesty, zachráni jeho dušu od smrti a zakryje množstvo hriechov.

     Eliáš bol spravodlivý muž a odpovede na jeho modlitby boli demonštrované úžasným a nadprirodzeným spôsobom. Eliáš sa postavil proti mocnému kráľovi Achabovi. Privolal oheň z neba a dokonca nariadil popravu 400 Bálových prorokov. Oheň pohltil dve skupiny vojakov, ktorí ho prišli zatknúť. Jeho konečná zemská púť končí tým, že ho ohnivé vozy prenesú do neba. Eliáš nepoznal pozemskú smrť. Svedectvo o takomto služobníkovi je pre obyčajného človeka skôr prekážkou ako príkladom modlitebného zápasu. Naše životy sú príliš obyčajné. Jakub nám ale pripomína, že aj Eliáš bol obyčajný človek. A bol to človek určený k obyčajným úlohám. Aj on mal najrôznejšie pochybnosti. Na jeho živote vydíme, že sila modlitby nie je v  človeku, ale v Bohu.

     Eliáš žil v bezbožnej dobe. Bál bol uctievaný ako boh plodnosti, boh, ktorý vládne dažďu. Chrám bol plný prostitútiek. Preto sa Eliáš modlil za najrôznejšie prejavy Božej sily a jeho modlitby boli vypočuté neobyčajným spôsobom. Keď ho Boh vypočul,  všetci videli, že Boh je na Eliášovej strane. Eliáš poznal písmo a vedel, že Boh svoje slovo dodrží. Vedel a veril, že je v Božej moci, aby sa všetko zmenilo. Eliáš bol človek, ktorý si uvedomoval svoju nedostatočnosť a bezmocnosť voči mocným, ktorí vladli nevernému ľudu.

1. Dôvod, prečo sa nemodlíme tak, ako by sme sa modliť mali je, že si čato neuvedomujeme, aký mocný je nepriateľ našich duší a akí sme my slabí.

Ten, kto je presvedčený, že spasenie prichádza na základe dobrého správania alebo vlastného rozhodnutia pre Krista, miesto toho, že viera je Boží dar, berie svoj osud do vlastných rúk a od Boha zostáva vzdialený. Viera je Boží dar, kedy nám Boh otvorí zaslepené oči, aby sme videli akí sme stratení, bezmocní a nehodní pred Ním.

Pokiaľ si s pokorou neuvedomíme, že sme spasení vďaka Božiemu nadprirodzenému zásahu, nemôže v našej duši prebývať Duch svätý. Bez Krista nemôžeme nič, ani modliť sa:

Ján 15:5-9   Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.  ⁶ Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.  ⁷ Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.  ⁸ Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.  ⁹ Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!

1. Motivácia k modlitbám. Teraz môžeme predostrieť niekoľko otázok, ktoré by nás mali motivovať k intenzívnejším modlitbám.: O čom svedčí miesto a doba, v ktorej žijeme? Sú naše dni naplnené bezprávím a neistotou? Žijeme v bezbožnej dobe? Sme znepokojení tým, čo vidíme v televíznych správach? Tým, čo sa deje okolo nás aj  tým, čo sa deje vo svete? Alebo si hovoríte, že s tým sa už  nedá nič robiť? Cítite sa bezmocní? Myslíte, že už to ani horšie byť nemôže? Nezúfajte! Boh môže zmeniť duchovnú púšť skrze modlitby verných. Každá generácia prežíva okolnosti, ktoré sa zdajú byť ľudsky neprekonateľné. O to viac dôvodov máme, aby sme nespoliehali na záchranu prichádzajúcu od súčasných vládcov, ale aby sme sa vo svojich starostiach a  súženiach obracali k Bohu. Čelíte nevyliečiteľnej chorobe a lekári si nevedia rady? Modlite sa! Cítite sa porazení? Modlite sa. Modlitba ukáže ako veľmi potrebujeme Božie povzbudenie a jeho moc. Nespoliehajte sa na seba. Hľadajte posilu u Boha. On môže zasiahnuť nečakaným a neobvyklým spôsobom. Našim problémom nie je, že sme neschopní žiť kresťanský život tak, ako by sme mali, ale to, že zostávame sebestační. Snažíme sa vyriešiť svoje problémy z vlastných síl. Boh nás vyučuje každým dňom, aby sme nespoliehali sami na seba. Preto niekedy zosiela také okolnosti, až nám dôjde dych. Potom sme zmierení aj so smrťou, ako popísal apoštol Pavol sám:

2. list Korintským 1:8-11  Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť.  ⁹ Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych.  ¹⁰ On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí,  ¹¹ ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

• Spoločenstvo závislé na Bohu
• Božie hľadanie a záchranná služba