List Jakuba

PREČO je uprednostňovanie zlá vlastnosť I.

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

-------------------------------

Jakub 2:1-7

1 Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy Ježiša Krista s uprednostňovaním niekoho.2 Lebo ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v nádhernom rúchu a vošiel by aj chudobný v biednom odeve,3 a vy by ste so sympatiou pohliadli na toho, čo má nádherný odev, a povedali by ste: Ty sa posaď pekne sem! , zatiaľ čo chudobnému by ste povedali: Ty stoj tam alebo sadni si k mojej podnožke!,4 vari ste týmto neurobili rozdiel medzi nimi a nestali ste sa zle usudzujúcimi sudcami?5 Bratia moji milovaní, počúvajte: Azda Boh nevyvolil tých, čo sú podľa sveta chudobní, aby sa stali bohatými vo viere a dedičmi kráľovstva, prisľúbeného tým, čo ho milujú?6 Avšak vy ste chudobného znevážili. Vari vás práve bohatí neutláčajú a nevláčia pred súdy?7 Nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami?

   -------------------------------

O Mahatmovi Gandhím sa traduje, že si prečítal Evanjeliá a bol nimi veľmi pohnutý. Pochopil, že kresťanstvo ponúka riešenie neriešiteľných problémov kastového systému v Indii. Raz v nedeľu sa vydal do kostola, aby si pohovoril s kazateľom, aby mu ukázal cestu spasenia. Keď vstúpil, videl okolo seba len belochov a jeden z uvádzačov mu nedovolil, aby sa mezi nich posadil. Ghandí odišiel a povedal si – i kresťania majú svoje kasty, radšej teda zostanem hinduistom. Táto tragická udalosť ilustruje to, o čom v citovaných veršoch Jakub píše. Poukazuje na hriech v tom, keď preukazujeme zvláštnu úctu bohatým, slávnym, známym, členom rodín, ale aj "našim známym", ktorých poznáme odpradávna. Poukazuje na všetky typy uprednostňovania, nadržiavania, náklonnosti, zaujatosti a obľúbenosti, ktorú si navzájom vedome či nevedome prejavujeme. Najrôznejšie formy protekcií a klientelizmu postihli všetky generácie veriacich; pretože ide o ovocie hriechu pýchy, ktorá je vlastná každému ľudskému srdcu. Hriech povýšenosti a nadradenosti sa niekedy správa nenápadne, inokedy bije priamo do očí. Dokonca býva zapracovaný do súčasných evanjelizačných metód - tvz. „princípu rovnosti“, čo znamená, že ľudia rovnakých záujmov a postavenia sa najlepšie cítia v prítomnosti tých, ktorí sú rovnakí, ako oni. Zbory sa zameriavajú na programy a orientujú sa na určité skupiny ľudí,  na seniorov, na vysokoškolákov, na športovcov, atď. Dokonca sú cirkvi, ktoré sa špecializujú na zámožných, ktorí majú od Boha všetko! Nemôžeme povedať, že ide o segregáciu, zbory by pravdepodobne nikoho neodmietli, ale ich cielené zameranie by neurobilo ani krok mimo smeru, ktorý si vytýčili. Sú pripravení slúžiť a vytvárať zákazkové programy na základe trhového prieskumu. Zbory sú orinetované viac na službu zákazníkom, než na službu Bohu.

Jakub nás upozorňuje a hovorí, že upredňostňovanie a zvláštne privilégiá určitým skupinám ľudí by v cirkvách nemalo mať miesto:

Koloským 3:11-13

11 Potom už nie je ani Grék, ani Žid, ani obriezka, ani neobriezka, ani barbar, ani Skýt, ani otrok, ani slobodný, ale všetko a vo všetkých je Kristus.12 Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť,13 navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým!

Svet nedokáže motivovať ľudí z rôznych rás, ekonomických a společenských vrstiev, rôzneho veku, stupňa vzdelania, aby spolu žili harmonicky. Spoločnosť sa navzájom rozdeľuje. Pokiaľ sa to isté deje v cirkvách, nie je niečo v poriadku. Jakub túto problematiku vysvetľuje na nasledovných zásadách:

 Po1: Posudzovanie je zlé, pretože popiera Božiu zvrchovanosť (2:1-5). Jakub opakovane používa výraz „bratia moji“, takže píše svojim spolubratom vo viere. Neoslovuje svet pohanov. Pastoračne zdôrazňuje, že sme všetci bratmi a sestrami v Božej rodine. Zdôrazňuje, že nás spája viera v nášho slávneho Pána Ježiša Krista. Viera spája Božie deti rôznorodých skupín ľudí do jednej rodiny, kde nie je miesto pre uprednostňovanie. Ide tak ďaleko, že hovorí: nerobte to - nespájajte vieru a uprednostňovanie, pretože videl, že sa to už nielen že deje, ale má vzrastajúcu tendenciu. Poukazuje na  škodlivé spôsoby, skrze ktoré si uprednostňovanie prisvojuje Božiu suverenitu:

Po2: Uprednostňovanie stavia človeka do pozície sudcu na miesto nášho Pána Ježiša Krista (2:1-4). Jakub uvádza dva hypotetické scenáre: Dvaja muži prídu do chrámu, jeden z nich je očividne vznešený a bohatý, druhý je chudobný a zanedbaný. Niekto zo zboru sa ujme bohatého človeka, uvedie ho na najlepšie miesto, zatiaľ čo chudobného muža nechá stáť niekde v kúte. Bohatému mužovi je preukazovaná úcta, chudobnému mužovi útlak. O takom jednaní hovorí Jakub, že je zlé. Keď preukazujeme obdiv ku bohatstvu a postaveniu človeka, okrádame Ježiša Krista o obdiv a úctu, ktorá mu právom patrí. Zabúdame, že všetko čo máme a všetkým čím sme, nie je z nás, ale z Božieho požehnania:

1 Korintským 4:7

7 Veď kto ti dal prednosť? Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal?

Pred Bohom sa nemáme čím chváliť! Samozrejme máme preukazovať úctu a vďačnosť, kde je to na mieste, ale nikdy nie na úkor nášho Spasiteľa. Úcta k človeku a úcta k Bohu vyjadrujú dve úplne rôzne roviny:

Rímanom 13:7  

7 Dávajte každému, čo ste povinní: Komu daň, tomu daň, komu clo, tomu clo, komu bázeň, tomu bázeň, komu česť, tomu česť.

Tým, že zameriame svoju pozornosť na Pána Ježiša Krista a Jeho slávu, vyriešime problém v preukazovaní neprimeranej úcty a pozornosti človeku. Nezabúdajme na to, že Jakub pripisuje slávu  Pánovi Ježišovi Kristovi, pretože On príde v sláve a moci súdiť tento svet. Nikto z nás nevidí do srdca iného človeka tak ako Boh. Posudzovať niekoho podľa vonkajšieho vzhľadu nie je na mieste. Jakub v žiadnom prípade nehovorí, že bohatí sú zlí a chudobní oplývajú dobrotou. Niektorí bohatí ľudia sú veľmi zbožní a spravodliví, zatiaľ čo chudobní sú bezbožní a bezohľadní. Nebuďme teda ani my sudcovia podľa vonkajších znakov.

Boh si nevyberá boháča pre jeho bohatstvo, ani  chudobného pre jeho chudobu. Božie rozhodnutie v otázkach vyvolenia je vždy len dôsledkom Jeho milosrdenstva. Majme na mysli, že otázka spasenia začína dávno pred našim narodením:

Žalm 139:16

16 Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal.

Boh mal v tom jasno dávno pred tým, než sme sa telesne narodili, skôr než sme čokoľvek mohli urobiť alebo spáchať:

Rímanom 9:11-16  

11 Veď keď sa deti ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé — aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, o ktorom bolo vopred rozhodnuté,12 ktoré nezávisí od skutkov, ale od vôle toho, kto povoláva —, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu,13 ako je napísané: Jákoba som miloval, ale Ézava som nenávidel.14 Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie.15 Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam.16 A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.

Taký postoj je pre prirodzeného človeka úplne neprijateľný. Musíme sa zmieriť s tým, že On je Stvoriteľ a my sme stvorení. Či sa nám to páči alebo nie, On chyby nerobí:

Rímanom 9: 20-24  

20 Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi: Prečo si ma takto urobil?21 Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?22 A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu,23 aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu —24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov.

Boh je v otázkach spasenia zvrchovaný - Jeho rozhodnutie platí či sme obyčajné nádoby alebo vznešené. Nezáleží na nás, ale na Bohu. Nerozlišujme teda mezi sebou podľa terajšej dôležitosti, ale podľa užitočnosti, akú nám Boh prisúdil.

Bohatstvo či chudoba môže byť pre jedného požehnanie, a pre druhého prekliatie. Uvedomme si, že za akú cenu je bohatstvo niektorých ľudí dosiahnuté. Ježiš sám vysvetľuje, keď sa stretol s mladým bohatým mužom, že je ťažké vojsť do Božieho kráľovstva kvôli majetku, pretože bohatstvo zapiera prvenstvo, ktoré náleží len Bohu. Oproti tomu tí, ktorí sú chudobní, ktorí sa nemajú čím chváliť, ani na čo spoliehať, vidia svoju potrebu Božieho milosrdenstva. Tým, že Boh povoláva tých, ktorými svet opovrhuje, je znásobená Jeho milosť. Keď Jakub hovorí, že „povoláva chudákov tohoto sveta, aby boli bohatí vo viere“, hovorí, že budú bohatí v duchovnej sfére viery. Jakubov argument je teda na mieste, že posudzovanie podľa miery bohatstva a úspechu, podľa vonkajších znakov, je zlé.

Po3:  Posudzovanie je zlé, pretože má veľmi blízko k Božiemu nepriateľstvu .

Opäť musíme mať na mysli, že Jakub hovorí všeobecne. Zaiste všade sa nájdu  čestní a ohľaduplní ľudia, ktorí spravujú veľký majetok, rovnako tak ako sú mnohí chudobní a sú bez charakteru. Cirkev by mala preukazovať úctu voči všetkým, bez rozdielu spoločenského postavenia.

Z toho vyplývajú dve ponaučenia:

Po A: Boží nepriatelia používajú svoju moc, aby utláčali chudobných, preto Bohu ide o  spravodlivosť aj pre chudobných . Jakub neodsudzuje bohatstvo, ale odsudzuje nedostatok súcitu a pochopenia vo vzťahu k chudobným. Starý zákon mnohokrát ukazuje, že Boh sa zastáva práv chudobných, vdov a sirôt.

PoB :  Boží nepriatelia sa rúhajú  Božiemu názvu, ktoré patrí kresťanom (pozrite si verš 7). Názov kresťan, kristovec, je odvodený od mena Kristus, takže keď sa neveriaci posmievali kresťanskému Bohu,  bolo jasné, že patria k Božím nepriateľom. Božími nepriateľmi sú všetci, ktorí sa posmievajú kresťanskej morálke alebo viere.

Otázky k diskusii:

1. Kde je hranica medzi súdnosťou, ktorú všetci potrebujeme a posudzovaním, ktoré je hriech?

2. Ako sa máme správať k chudobným - dávať bez rozmýšľania alebo používať Božiu súdnosť?  

• Čistá zbožnosť a poslušnosť
• PREČO je uprednostňovanie zlá vlastnosť II..