List Jakuba

POKUŠENIE - jeho ZDROJ, VPLYV a PRÍČINY

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

Vitajte, milí poslucháči, pri novej sérii úvah nad listom Jakuba. Dnes budeme pokračovať v téme “ POKUŠENIE - jeho ZDROJ, VPLYV a PRÍČINY.”  Na úvod si vypočujme biblický text z listu Jakuba prvá kapitola, trinásty až pätnásty verš. (1:13-15)

----------------------------------

Jakub 1:13-15  

13 Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša.14 Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka.15 Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť.

---------------------------

Dovoľte mi najskôr povedať to, čo je z týchto veršov zrejmé: Ten, kto nechce prekonávať pokušenie, ktoré plodia hriech a smrť, pred Bohom neobstojí. Jakub nám pripomína, že nestačí len veriť, ale vierou musíme žiť a jednať. V podobenstve o rozsievačovi, Ježiš tuto myšlienku ďalej rozvíja:

Lukáš 8:11-15

11 Podobenstvo znamená toto: Zrno je Božie slovo.12 Na kraji cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení.13 Zrno, čo padlo na skalu, to sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, ale nemajú korene. Veria len načas a počas skúšky odpadajú.14 Zrno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú.15 Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie

Stručne povedané, z podobenstiev vyplýva, že obstoja len tí, ktorí prinášajú užitok a prinesú ovocie dobrých skutkov, ktoré nám On sám pripravil. Jakub nám odhaľuje stratégiu ako najlepšie obstáť a prekonať zvody a pokušenie k zlému. Aby sme mohli prekonať pokušenie, musíme vedieť kto a odkiaľ útočí. Pozrime sa preto dnes bližšie na to, ako víťaziť pred pokušením.

Aby sme mohli nad pokušením zvíťaziť, musíme poznať zdroje pokušenia. Grécky výraz pre „pokušenie“, ktorý je tu použitý, býva používaný aj vo význame „skúška“. To znamená, že môže mať dva rôzne významy. Boh preveruje charakter veriacich tým, že testuje a skúša ich vieru. Boh skúšal Abrahámovu vieru a prikázal mu, aby obetoval svojho syna (Gn 22:1-19). Boh skúšal Jóbovu vieru a dovolil satanovi, aby na neho uvalil najrôznejšie ťažkosti (Job 1:8-12; 2:3-6). Boh podrobuje skúškam spravodlivých i nespravodlivých, aby nám ukázal, že všetci bez rozdielu žijeme pod mocou hriechu. Pretože v človeku pôsobí dedičný hriech, teda máme hriešnu prirodzenosť, sme všetci smrťeľní, pretože mzda za hriech je smrť. Skúšky veriacich prečisťujú, prečisťujú ich  vieru, rovnako ako sa prepaľuje zlato a striebro. (Ž 66:10-12; 1 Pt 1:6-7; 4:12-14) Preto je dôležité, aby sme vedeli, že:

Po1. Pokušenie nikdy neprichádza od Boha, nikdy Ho nesmieme obviňovať, že je to On, kto nás pokúša. (1:13) Od doby, keď Adam a Eva prepadli hriechu, sa stávame jeho otrokmi aj my, a to keď sa telesne narodíme. Ľudskou prirozenosťou je, že presúvame zodpovednosť za svoje zlé skutky na niekoho iného. Keď Boh v záhrade konfrontoval Adama, tak  sa  ospravedlňoval:

Genesis 3:12  

12 Človek odvetil: Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol

Keď Boh prehovoril k Eve, tá odpovedala:

 "Had ma podviedol a ja som jedla." (13)

Obe odpovede boli čiastočne pravdivé. Ale výhovorka, že “ja za nič nemôžem”, pravdivá nebola. Adam obvinil Boha, že mu dal ženu, ktorá to všetko spôsobila. Eva presunula svoju zodpovednosť na hada, ale svoju neposlušnosť zapreli a vinu neuznali. Preto nám chce Jakub ukázať, že kto pokušeniu nebude vzdorovať, svojou tvrdohlavosťou vlastne zostáva otrokom hriechu a napáda svätosť samotného Boha:

Prísl. 19:3  

3 Bláznovstvom si človek podvracia cestu, jeho srdce sa hnevá na Hospodina.

Iba nerozumný človek presúva zodpovednosť za svoje zle rozhodnutie na iných. Veriaci presúvajú zodpovednosť na satana. Od ateistov často počujeme, že za všetko zlo môžu okolnosti a prostredie. Neveriaci často obviňujú Boha, že dopúšťa vojny, ale vôbec si neuvedomujú, že všetky vojny, boje, vraždy a spory, ktoré vládnu svetom, spôsobuje ľudská závisť . Jakub na také klamné spôsoby myslenia a odmietania zodpovednosti, odpovedá:

1 Jan 1:5-6

5 Toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a ohlasujeme vám: Boh je svetlo a nieto v ňom nijakej tmy.6 Ak hovoríme, že s ním máme spoločenstvo, ale chodíme v tme, klameme a nekonáme, čo je pravda.

Prorok Habakuk o Hospodinovi hovorí: Hab.1:13:

13 Tvoje oči sú príliš čisté, aby sa dívali na zlo. Ty sa nemôžeš pozerať na trápenie! Prečo hľadíš na neverných a mlčíš, keď bezbožný pohlcuje spravodlivejšieho od neho?

Obviňovať Boha za neprávosti sveta je jedno z najčastejších pokúšení počas skúšok. Niektorí teológovia zachádzajú tak ďaleko, že nesprávne interpretujú biblické verše.  Snažia sa zapáčiť človeku a nie Bohu. Z Boha robia pôvodcu zla a z človeka nevinnú obeť. 

Hovoria:  “Ak Boh všetko predurčil, alebo predzvedel ešte pred založením sveta a nezasiahol, ako sa môžem brániť? Okrem toho, Boh sľúbil, že všetko je na konci pre naše dobro. Mohol ma zastaviť, ale nezastavil! Čo teda môžem robiť? Nie je to moja vina!“

Pozor na také myšlienky, lebo vás zavedú do záhuby! Kto chce v skúškách obstáť, musí aktívne zapojiť svoj rozum, vôľu a rozlišovaciu schopnosť, aby poznal odkiaľ pokušenie prichádza:

Po 2. Pokušenie prichádza z vnútra našej žiadostivosti. (1:14)

Jakub nenaznačuje, že zdrojom pokušenia je diabol, ale k tomu sa dostaneme až neskôr. (3:15; 4:7).  Postoj človeka – „Ja za nič nemôžem.“ – presúvania zodpovednosti na druhých, a je najväčšou prekážkou v boji s pokušením. Naopak, poznanie, že zloduch hriešnej žiadostivosti sídli v nás, je zdrojom nádeje, ktorá nám pomôže zvíťaziť nad pokušením.

Zmyselnosť a žiadostivosť môže mať mnoho pôdob. Niekedy ide o túžby, ktoré sú motiváciou prekonať seba samého, ale väčšinou ide o hriešne túžby. Niekedy môže byť tá istá túžba oprávnená, inokedy hriešna. Záleží na okolnostiach a aký postoj k nej zaujmeme. Napríklad uspokojiť hlad je oprávnená túžba, ale pokiaľ nás vedie ku krádeži, ide o hriech. Boh nás stvoril tak, že túžime po sexuálnom uspokojení, ale pokiaľ túžbu naplníme mimo manželský zväzok, ide o hriech.

Ďalej by sme mali rozlišovať mezi spôsobom akým bol pokúšaný Ježiš a tým, ako sme pokúšaní my. Ježiš nemal vnútornú túžbu a žiadostivosť, akú máme my. Ježišove pokušenie prichádzalo z vonku, nie z vnútra. Nemusel bojovať s hriešnymi myšlienkami a túžbami, ako je chamtivosť, žiadosť tela, žiarlivosť voči druhým, tak ako im čelíme my. Všetky naše hriešne túžby vychádzajú z našich hriešnych sŕdc, ktoré sme získali kvôli Adamovmu pádu.

--------------------------------------- 

Niektorí teológovia učia, že spasenie odstráni našu starú hriešnu prirodzenosť. Odvolávajú sa na verše:

Rímanům 6:6

6 Veď vieme, že náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný, aby bolo zneškodnené telo hriechu, aby sme už viac neboli otrokmi hriechu.

  Víme prece, že starý človek v nás byl spolu s ním ukrižován, aby telo ovládané hríchem bylo zbaveno moci a my už hríchu neotročili.

Alebo citujú verše z Korintských:

2 Korintským 5:17

  Kto je v Kristu, je nové stvorenie. čo je staré, pominulo, hľa, je tu nové!

Väčšina tých, ktorí vyučujú, že naše stará prirozenosť nad nami už nemá moc, a súčasne pripúšťajú, že musíme ďalej bojovať s našou telesnosťou, je trochu mätúca. Práve naša telesnosť a stará prirozenosť je to, čo vyvoláva silné hriešne túžby. Popierať, že tieto pokušenia s nami zostávajú, nie je cesta k tomu, aby sme ich mohli úspešne prekonávať.

Čo  mal vtedy Pavol na mysli, keď popisoval rozdiely medzi našim postavením v Kristu a tým, ako žijeme? Naše postavenie v Kristovi znamená, že sme zomreli hriechu . Smrť znamená oddelenie, ale to neznamená, že sme oddelení od hriechu; i keď  ešte žijeme v prirodzených telách. Už teraz sme spolu s ním vzkriesení, sme pozične živí v Kristovi a spolu s ním kraľujeme v nebesiach. Keď konám na základe pravdy, že som nové stvorenie, moc hriechu môže byť v Kristu umŕtvovaná. Pavol to vysvetlil nasledovne:

Rímanům 6:11

11 Tak aj vy usudzujte, že ste mŕtvi hriechu, ale žijete Bohu v Ježišovi Kristovi.

Nejde len o intelektuálne cvičenie, čomu sme živí a čomu mŕtvi, ale o správnu reakciu. Ide o to, aby sme sami seba neklamali. Skrývať pokušenie a hovoriť si, že žiadnu hriešnu žiadostivosť neprežívam, i keď ju silne pociťujem, je nerozumnosť. Preto je dôležité, aby sme si uvedomili, že prvotná myšlienka hriechu pochádza z prirozenej a hriešnej telesnosti . Hriešna myšlienka ešte nie je sama o sebe hriechom. Inými slovami, nemôžeme zabrániť tomu, aby si nám vrabec sadol na hlavu, ale môžeme zabrániť tomu, aby si tam vybudoval hniezdo. Nikto neupadne do nástrah manželskej nevery, pokiaľ sa mu myšlienka neusídli v mysli. Pokiaľ také myšlienky okamžite vypudíme, nepovedú nás k ich hriešnemu naplneniu. Keď sa začneme s nimi zaoberať, skôr alebo neskôr im podľahneme. Satan sa už postará o to, aby nás príležitosť k hriechu zaskočila a my mu podľahli.

-----------------------------------------------  

 Za zmienku stojí následujúca skutočnosť. To, čo je pokušením pre jedného človeka, nemusí byť vôbec lákavé pre druhého. Každý sme iný. Muži sa lišia od žien, od druhých mužov a ženy od druhých žien. Vo chvíli, keď niekoho odsúdime slovami: „Ako mohli niečo také urobiť?“ Ozýva sa v nás pýcha len preto, že nás tento typ hriechu nepriťahuje. Rovnako pýcha môže ospravedlňovať hriech, a nazývať ho ako „slabost“. Keď naopak hovoríme, “Ja za to nemôžem, pretože som, aký som,” klameme sami seba:

1 Korintským 10:12  

12 A tak ten, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.

 kto si teda myslí, že pevne stojí, nech dává pozor, aby nepadol.

Skromnosť by nás mala viesť k pokore a obozretnosti. Kto podľahne jednému hriechu, stane sa náchylným k ďalším.

Akú stratégiu v boji proti hriechu máme teda použiť? Rada je celkom jednoduchá:

Rím. 13:14

14 Ale oblečte sa v Pána Ježiša Krista a nevyhovujte telu, aby ste neprepadli žiadostiam.

Ten, kto je oblečený v Kristovi, je pozične chránený pred nástrahami tohoto sveta. Vieme, že tam, kde je On, tam nie je hriech.

Na záver dnešnej úvahy môžeme povedať: Aby sme mohli prekonať pokušenie, musíme vedieť odkiaľ prichádza. Zdrojom pokušenia nie je Boh, ale naša hriešna prirodzenosť, túžby a žiadosti.

Otázky k diskusii:

    ---------------------------------

1. Prečo je dôležité, aby sme vedeli že zdrojom hriechu je naša vlastná žiadostivosť? V čom spočíva naša nádej, že obstojíme?

1. Najrôznejší duchovní radci kladú dôraz na to, že nie sme hriešnici, ale svätí, ktorí občas hreší. Je taký postoj prospešný alebo zhubný? Prečo?

• Kresťanská vytrvalosť II.
• POKUŠENIE - ako s ním bojovať