List Jakuba

Ako môžeme získať múdrosť od Boha?

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

Vitajte, milí poslucháči, pri novej sérii úvah nad listom Jakuba, ktorých autorom je Steve Cole. Dnes sa budeme zamýšľať nad tým, “AKO MÔŽEME ZÍSKAŤ MÚDROSŤ OD BOHA.”  Na úvod si vypočujme biblický text z listu Jakuba, 1:5-8.

Môžete si otvoriť svoje biblie,  pripraviť  pero a papier, aby ste si mohli zapísať otázky na zamyslenie, ako aj biblické verše , ktoré pre nedostatok času nebudeme môcť citovať.  Prajeme vám požehnaný čas a vnímavé srdcia pri počúvaní.

----------------------------------

Jakub 1:5-8  

5 Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju.6 Nech však prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania, lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, hnanej a zmietanej vetrom.7 Taký človek nech si nemyslí, že dostane niečo od Pána;8 je to muž vnútorne rozpoltený a nestály vo všetkom svojom počínaní.

Jakub povzbudzuje adresátov k tomu, aby v skúškach neklesali na mysli, ale sa radostne podriadili Bohu s vedomím, že všetko prispieva k ich dozrievaniu. Takýto radikálny postoj nie je pre človeka prirodzený ani ľahko prijateľný. Správanie sa veriacich počas skúšok sa zásadne líši od reakcií ľudí bez Boha. Keď je veriaci skrúšený a zarmútený, neprežíva beznádej ako neveriaci. Veriaci človek má nadej za  každých okolností, aj v smrti. Jakub rozvíja ďalej to, ako v ťažkých chvíľach obstáť, kde hľadať posilu a múdrosť. Jakub nám na prvom mieste odkazuje, že všetko potrebné máme hľadať u Boha. Máme pristupovať radostne s dôverou a vo viere prosiť, aby naplnil naše potreby. Keď Jakub hovorí „ak chýba niekomu z vás múdrosť“, nemá na mysli, že ten, kto má všetko pod kontrolou a nezúfa, nič nepotrebuje. Keď hovorí „ak chýba“ ide o gramaticky podmienený spôsob vyjadrenia potreby a nepriamo nám hovorí, že aj v dobe súženia potrebujeme múdrosť všetci, aj keď si to často neuvedomujeme.

Takže pozrime sa podrobnejšie na preberaný text:

Aby sme vydržali skúšky radostne, je treba, aby sme najskôr pochopili, čo má Jakub na mysli. Keď študujeme Božie slovo, je treba, aby sme tento text vnímali v kontexte. Samozrejme, že veriaci môžu žiadať Boha o múdrosť, ktorá sa týka bežných životných situácií, ale z kontextu vyplýva, že ide o špecifickú múdrosť, ktorá by nás mala sprevádzať a posilńovať v dobách, keď je nám najhoršie. Jakub vie, že aj Boží ľud často počas skúšok na Jeho múdrosť zabúda. Keď sa dostaneme do ťažkej situácie, často reagujeme slovami: „Prečo práve ja?“ Ale ako si ďalej ukážeme, ide o zle položenú otázku. Niekedy nám Boh vľúdne odhalí dôvody našho utrpenia, ale nie vždy. Často sa odpoveď na dôvody utrpenia dozvieme až v nebi.

Ďalej Jakub hovorí o Božej múdrosti, ktorá nás uschopňuje, aby sme i počas skúšok reagovali radostne. V našej prirodzenosti sme všetci sebestační a všetkému rozumieme. Koľkokrát ste okolo sebe počuli, „Boh mi nepomôže, musím si pomôcť sám“ a celkom zabúdajú, že bez Boha sa sami ani nenadýchnu. Všetko je nám dané, len vďaka Božej dobrote. Dobre vieme, že i najzarytejší ateisti, keď sa dostanú do situácie, keď ide o život, volajú „Bože, pomôž mi“ a v duchu mu sľubujú všetko možné, pričom to väčšinou platí len do chvíle, kým nebezpečie nepominie.

--------------------------------  

V minulej relácii sme si vysvetlili, že v kontexte 1. kapitoly ide o múdrosť, ktorá nás presvedčí, že všetky skúšky majú zmysel a v konečnom dôsledku vedú k vytrvalosti.

Prvým predpokladom radostného prístupu ku skúškam, nie len keď sa nám darí, ale i keď nás postihne nejaká katastrófa, je vnútorná pokora.

Druhým predpokladom, aby sme sa dali poučiť je, že si musíme uvedomiť, akí sme v skutočnosti bezmocní a zraniteľní. Mali by sme bez prestania ďakovať za každý okamžik, ktorý prežijeme v zdraví a dostatku. Škola súženia nás naučí, kde začína a kde končí ľudská hrdosť a pýcha, kde začína Božia trpezlivosť a milosrdenstvo. Pyšným a sebestačným Písmo pripomína:

Zjav. Janovo 3:17

17 Veď hovoríš: Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý.

Ďalším predpokladom:k tomu, aby sme zachovávali radosť i počas súženia je, že , potrebujeme poznať Boha. Náš text ukazuje 4 cesty ako poznať Boha a ako získať Jeho múdrosť:

Najskôr potrebujeme vedieť, že Boh je zdrojom všetkej múdrosti. Kto verí tomu, že zdrojom múdrosti je Boh, vie kam sa má obrátiť, lebo je naplnený Božou prítomnosťou:

Prísl. 2:6

6 Hospodin totiž dáva múdrosť a z jeho úst vychádza poznanie a rozumnosť.

Bez poznania Boha si môžeme myslieť, že dobré rady nájdeme v literatúre alebo u ľudí. Sú svetské rady rovnocenné Božím radám? Nechajme na tieto otázky odpovedať Písmo:

Prísl. 21:30 

30 Nijaká múdrosť ani rozumnosť, ani rada neplatia pred Hospodinom.

Inými slovami text vysvetľuje, že múdrosť prirodzeného človeka nemá záujem o to, ako žiť rozumne pred Bohom, ale ide len o vlastný záujem a to, aby mohla býť vyvýšená ľudská múdrosť. Bezbožní ľudia obvykle existenciu Boha popierajú, Božím radám sa vysmievajú, ale Písmo hovorí:

1 Korintským 1:18-21

18 Veď slovo o kríži je bláznovstvom pre tých, čo sú na ceste k záhube, nám však, ktorí smerujeme k spáse, je Božou mocou.19 Veď je napísané: Zmarím múdrosť múdrych a rozumnosť rozumných zničím.20 Kde je múdry? Kde zákonník? Kde rečník tohto veku? Neobrátil azda Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo?21 Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania.

Kľúč, ktorý otvára brány múdrosti je Kristov kríž, Božie milosrdenstvo a viera. Bez nich je Božia múdrosť nedostupná.

------------------------------   

Položme si otázku, ako Boh múdrosť odhaľuje?

Boh odhaľuje múdrosť skrze Ducha svätého a Jeho slovo. Stredobodom Božej múdrosti je Ježiš Kristus, v ktorom nájdeme všetky poklady múdrosti a poznania. Pozrite si napr. Lis ap. Pavla Ef 1:16-17.

A komu Boh dáva múdrosť? Odpoveď hľadajme v Písme.

1 Korintským 2:6-16  

6 Múdrosť však hovoríme medzi dokonalými, no nie múdrosť tohto veku ani kniežat tohto veku, ktoré hynú,7 ale hlásame v tajomstve skrytú Božiu múdrosť, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu.8 Nikto z kniežat tohto veku ju nepoznal; veď keby ju boli poznali, neboli by ukrižovali Pána slávy.9 Ale ako je napísané: Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo a čo ani do ľudského srdca nevstúpilo, to pripravil Boh tým, čo ho milujú.10 Nám to však Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny.11 Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani Božie veci nepozná nikto, len Boží Duch.12 My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme poznali, čo nám Boh daroval.13 O tom aj hovoríme, nie však naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale tými slovami, ktoré učí Duch; a tak duchovné veci vysvetľujeme duchovne.14 Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne.15 Ale duchovný človek posudzuje všetko, jeho však neposudzuje nik.16 Veď kto poznal Pánovu myseľ, aby ho poúčal?

Boh dává poznať svoju múdrosť skrze Ducha svätého a Jeho slovo tým, ktorí su ním  naplnení. Boh netoleruje žiadnu dvojakosť Ten, kto nie je Bohu plne odovzdaný,  sedí na dvoch stoličkách. Nie je múdre, aby si človek vybral z Božej ponuky len to, čo sa mu páči. Božia múdrosť nie je supermarket rád a pomocí zo skľúčujúcej situácie. Pokiaľ sa nám Božia múdrosť pozdáva, použijeme ju a keď svetská rada vyhovuje viac, budeme sa riadiť podľa nej. Jakub upozorňuje, že taký človek od Boha nedostane nič. Pokiaľ chceme získať Božiu múdrosť, musíme sa Bohu plne vydať, musíme Bohu dôverovať. Viera a dôvera ide ruka v ruke:

 Boh dáva štedro a bez výčitiek a karhania každému, kto mu plne dôveruje. Aby sme mohli prijať Božiu múdrosť vo chvíľach súženia a skúšok, musíme vedieť, že Jeho múdrosť potrebujeme. Je to nutné preto, aby sme poznali Boha, ktorý je zdrojom všetkej múdrosti. Nestačí vedieť, že Boh existuje a keď nám bude úzko, že stačí zavolať o pomoc. Ten, kto Boha skutočne pozná, ten s ním žije v každom okamiho svojho života.. Tak vzniká puto, ktoré nás prevedie každou skúškou. Keď niekoho dobre poznáme, v myšlienkach s ním môžeme konzultovať každé naše rozhodnutie, čo znamená, že o pomoc môžeme požiadať kedykoľvek. A nielen to! Každý veriaci môže osloviť Boha priamo. Netvrdím, že nesmiete požiadať o radu duchovne zrelého bratra alebo kazateľa, ktorí vám môžu ukázať v Písme, ako by sa situácia mohla alebo mala riešiť. Písmo nikde nehovorí, aby sme východisko hľadali sami v sebe, ani aby sme sa riadili svojimi pocitmi.

 Niektorí kresťania robia chybu, keď hovoria: „nie som hodný toho, aby sa Boh mnou vôbec zapodieval. Toľkokrát som zhrešil, toľkokrát som sklamal. Ako môžem o čokoľvek žiadať? “ Viete čo sa v skutočnosti za takým postojom skrýva? Nič iné ako výhovorka, neposlušnosť a nevera! Každý kresťan niekedy zhreší, každý kresťan niekedy sklame nielen svojich najbližších, ale i Boha. Každý kresťan je nehodný a nič si nezaslúži. K Bohu nepristupujeme na základe našich zásluh. Prichádzame k Bohu na základe Kristovej zásluhy – On prelial svoju krv za naše hriechy, On je našim Príhovorcom. A preto, že Boh prikazuje, aby sme hľadali múdrosť u Neho, sme neposlušní a neveriaci, keď to tak nerobíme:

Žid. 11:6  

6 Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo ho hľadajú.

 ---------------------------------   

Bolo by celkom nezmyselné žiadať o niečo od niekoho , o kom nie sme presvedčení, že existuje. Rovnako nezmyselné by bolo obracať sa k Niekomu, kto existuje, ale nemá žiadnu silu to zmeniť. Aby sme mohli od Boha čokoľvek žiadať, musíme si byť istí, že existuje a že má tú moc. Boh pozná každého z nás osobne, pozná nás omnoho lepšie, než poznáme my sami seba. A nielen to, že nás pozná, ale prejavuje nám svoju lásku a milosrdenstvo v každej chvíli pozemského bytia. Len On nás môže previesť každou skúškou tak, aby sme neklesali na mysli, ale prijímali každú skúšku s dôverou, že je všetko pod Božou kontrolou, a že ani tá najhoršia situácia sa mu nevymyká z ruky.

-----------------------------  

Milí poslucháči ,dôverujte Bohu bez výhrad a pochybností. Bez viery, a Božej múdrosti sme úbohé trosky, ktoré sa rozbijú o skalu. Nebojte sa prosiť a nepochybujte. Inak ste podobní morskej vlne, hnanej a zmietanej víchricou. Morská vlna v sebe nemá riadiacu silu, ale je hnaná vetrom alebo iným zdrojom sily. Je to nielen nestála, ale i nebezpečná sila, ktorá môže rozbiť plavidlo na pobrežných skalách, aj keď je pevnina na dosah. Podobne nebezpečná je situácia ľudí, ktorí sú hnaní vlastnou silou bez viery. Taký človek sa chytá stebla slamy namiesto toho, aby sa držal kríža Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jakub v 1.k:8.verši hovorí, že  „človek s dvojakou mysľou je vo všetkom nestály“. Táto dvojakosť sa netýka iba nerozhodnosti komu dôverovať, ale ukazuje predovšetkým na morálny konflikt viery verzus nevery. Ide o pokrytectvo, ktoré je veriacemu človekovi cudzie. Nestačí niekedy Bohu dôverovať a inokedy nie. Dôverovať za všetkých okolností vyžaduje radikálnu vieru.

Otázky k diskusii:

---------------------------------

1. na  záver, môžete si poznačiť otázky na zamyslenie:

1. Prečo sa veriaci tak často obracajú ku svetským radám psychológov a svojpomocným programom, keď Boh ponúka veriacim svoju múdrosť?

2. Prečo je dôležité hľadať múdrosť v Písme a nenechať sa ovládať svojimi pocitmi a dojmami?

• Zdroje konfliktov
• Kresťanská vytrvalosť I.