List Jakuba

Radikálny prístup ku skúškam I.

Podrobnosti

Kategória: List Jakuba

Milí poslucháči, dovoľte,aby sme Vám predstavili novú sériu rozhlasových programov, ktorých autorom je Steve Cole. Minule sme ukončili sériu 84 úvah nad listom ap. Pavla Židom. Pripomeńme si, že autor listu Židom písal skupine židovských veriacich v Krista, ktorým bezprostredne hrozilo prenasledovanie. Niektorí sa odvracali od Krista naspäť k Judaizmu. Autor vedel, že to jediné, vďaka čomu budú jeho čitatelia schopní stáť pevne, hoci aj tvárou v tvár smrti, je správna predstava Ježiša Krista v celej jeho sláve, a pochopenie, ako Ježiš napľňa všetko, na čo starý zákon ukazoval.
Kratučká epištola z pera apoštola Jakuba uvádza teoretické znalosti o pobožnom živote do praxe. Na prvý pohľad sa môže zdať, že iba 5 kapitôl zaznamenaných na niekoľkých stranách Biblie zvládneme za niekoľko týždňov. Vy, ktorí už poznáte štýl vyučovania kazateľa Coleho, nebudete určite prekvapení, že nás čaká najmenej 30 stretnutí nad týmto listom. Našou modlitbou je, aby sa naše spoločné chvíle stali požehnaním a posilou pre všetkých poslucháčov. Ako vždy pripomíname, aby ste mali z programov čo najviac, pripravte si pero a papier, aby ste si mohli zapísať biblické verše, ktoré pre nedostatok času nebudeme môcť citovať. Možete si tiež zapísať aj záverečné otázky na zamyslenie. Budeme radi, ak nám na ne odpoviete, alebo pošlete váš názor. Dnešnú úvahu sme nazvali: Radikálny prístup ku skúškam.
Na úvod si vypočujme východzí text z Listu apoštola Jakuba, 1.kap. verše 1-4.
----------------------------------
Jakub 1:1-4
1 Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista, posiela pozdrav dvanástim kmeňom v diaspóre.2 Bratia moji, majte z toho iba radosť, keď prídu na vás rozličné skúšky,3 veď viete, že ak sa vaša viera osvedčí, vedie to k vytrvalosti.4 A vytrvalosť nech je zavŕšená skutkami, aby ste boli dokonalí, bezúhonní a bez akéhokoľvek nedostatku.

-----------------------------------
Dovoľte na úvod niekoľko slov z histórie. Počas storočí před príchodom Krista boli Židia vyhnaní z Palestíny, Asýrie a Babylonu. Mnohí boli zajatí a stali sa otrokmi v Ríme. Jakubov list nie je adresovaný konkrétnej cirkevnej obci ,ale rozptýleným židokresťanom. Preto ich Jakub nazýva „bratia moji". Pastiersky napomína tých ,ktorí sa dostali až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, kde slová evanjelia zvestovali Židom (pozrite si Skutky apošt. 11.k. 19.verš). Niektorí z čitateľov listu sa kvôli prenasledovaniu rozutekalo do rôznych miest potom, čo bol ukameňovaný Štefan. Kvôli protižidovským náladám v rímskej ríši boli židokresťanskí veriaci vystavení nenávisti a prenasledovaniu nielen od pohanov , ale aj od Židov. Boli medzi nimi nielen chudobní, ale aj zámožní ľudia.
Hlavným prínosom Júdovho listu je dôraz, že kresťanská viera sa musí prejavovať skutkami za každých okolností. Jakub sa dôrazne stavia proti žiaľ, veľmi rozšírenému sklonu kresťanov spájať polovičatú vieru plnú kompromisov s vierou, ktorá chce mať to najlepšie z tohoto života , ale aj z toho budúceho, večného. Jakub trvá na tom, že kresťania by mali z tohoto hriechu robiť pokánie a vrátiť sa na cestu, ktorá vedie k celistvému a dokonalému charakteru. Jakub hovorí: „aby ste boli dokonalí a celí bez úhony." Nedivíme sa preto, že obsahom listu je mnoho napomínajúcich slov v rozkazovacom spôsobe.
Jakub ďalej používa časté a pôsobivé metafory a slovné prirovnania. Pozornému čitateľovi určite neunikne, že ide o paralely k Ježišovým slovám. Jakub bol dokonale oboznámený s učením Pána Ježiša, možno počul o učení Pána Ježiša ešte z ústneho podania jeho súčastníkov. Niektorí komentátori považujú list Jakubov jako najmenej teologickú epištolu Nového zákona. To však neznamená, že Jakub neuznáva dôležitosť vieroučných doktrín. Skôr upozorňuje na to, ako doktríny ovplyvňujú náš život. Zastáva konzervatívne židovsko-kresťanské názory a zákon nazýva „ dokonalým zákonom slobody". Obracia sa na utláčaných a zbedačených židovských kresťanov, ktorých priťahovala jeho revolučná filozofia. Jakub sa stavia na stranu utláčaných chudobných, ale súčasne varuje pred snahami hľadať uľahčenie svojej situácie za použitia násilia. Dôrazné odsudzovanie bohatých urobili Jakuba obľúbeného medzi priaznivcami najrôznejších foriem teológie. Ale toto sa už našej témy netýka.
Jakub hovorí, že slová samy osebe nemajú žiadnu cenu. Dôležité sú skutky viery. Nezaujímajú ho slová vyznania viery. Chce vidieť, jako svoju vieru žijete v každodennom živote.
--------------------------
Epištola Jakuba má 108 vešov a polovica z nich používa rozkazovacie slovesá. Až sa zdá, že Jakubove rozkazy znejú jako strohé povely v armáde. Chce vidieť ľudí v akcii, konať skutky viery, nie iba počúvať.
Kto bol apod. Jakub? Čo o ňom vieme? V Písme nájdeme niekoľkých mužov s rovnakým menom, ale vieme, že Jakub nebol Jánov brat, pretože ten prišiel o život v r. 44 jako mučeník, teda ešte skôr, jako mohla byť táto epištola napísaná. Vetšina učencov súhlasí s tým, že Jakub bol Ježišov blízky príbuzný. Pozrite si ev. Mat. 13.kap. 55.verš. I napriek tomu, že mu bol taký blízky, uveril v Ježiša až po jeho vzkriesení, keď sa mu zjavil. Pozrite si ev. Jána 7.k.,5.v. Jakub sa potom stal vedúcou osobnosťou církvi v Jeruzaleme, teda v dňoch vyliatia Ducha Sv. Pozrite si napr. Sk. Apošt. 15.k., verše13-29. Bol známy aj ako „Jakub Spravodlivý", pretože žil svätým životom.
Jakub by sa mohol pochváliť tým, že vyrastal spolu s Ježišom. Že ho poznal skôr, ako sa stal slávnym. Ale Jakub, a jeho brat Júda sa nenazývajú Ježišovými bratmi, ale otrokmi , ktorí sú služobníkmi svojho Pána. Otroci nemajú žiadne práva. Ich jedinou úlohou je , aby plnili vôľu svojho Pána. Jakub doslova hovorí, že je služobníkom Božím a Pána Ježiša Krista. Tým, že kladie Boha a Ježiša Krista na rovnakú úroveň, prehlasuje tým božstvo Ježiša Krista.

Jakubov list je asi prvým listom Novej Zmluvy. Bol napísaný okolo roku 47, teda ešte pred Jeruzalemským koncilom v.r.49. Podľa Jozefa Flávia bol Jakub umučený v r. 62.
Jakub píše dvanástim pokoleniam , ktorí boli roztúsení mimo svojho domova. Proroci hovorili o tom, že sa raz vráti do Jeruzalema všetkých 12 kmeňov, teda pokolení. Pozostatky roztrúsených 10 kmeňov sa skutočne vracali zo severného kráľovstva späť do južného. Preto je tu zmienka o ostatkoch dvanástich pokolení. Jakub sa dozvedel o utrpení, ponižovaní a ťažkostiach , ktoré títo bratia zažívali nielen vo vyhnanstve, ale aj medzi vlastnými. Tí, ktorí praktikovali povrchné, formálne náboženské praktiky , žili sebeckým a bezbožným životom. Uspokojovali iba svoje vlastné ciele a púžby. Jakub im píše pastoračný list , aby ich povzbudil a priviedol na správnu cestu. Píše im , že pravá viera sa ukáže praktickou aplikáciou zbožného života.
------------------------
Hlavnou myšlienkou listu je , že biblická viera prináša výsledky aj v skúškach a v súžení. Čitateľom postupne predkladá niekoľko testov, podľa ktorých si každý môže určiť, či je jeho viera pravá , alebo falošná. Jakub sa obracia k tým, ktorí utrpeli stratu svojich domovov, prišli o majetok, a sú prenasledovaní. Potešuje ich, a hovorí, že všetko, čo ich v živote postretne, majú prijímať s radosťou, pretože skúšky sú súčasťou rastu a dozrievania kresťana. Možno si viete predstaviť reakciu čitateľov Jakubovho listu : to máme zabudnúť na všetko, čo sa stalo, a máme sa radovať, pretože trpíme? To snáď nie !! Bola to naozaj vhodná rada, jako obstáť v skúškach? Sú takéto rady praktické pre chvíle najťažších skúšok? Apoštol Jakub však nie je nejaký sebazničujúci čudák, čo by sa tešil z utrpení. V Novej zmluve máme dvoch ďalších pisateľov, ktorí majú podobné myšlienky.
Spomeňte si na apoštola Petra, ktorý povzbudzuje trpiacich, ktorých viera bola skúšaná ohňom. Povedal im:

(1 Petrův 4:13)
13 ale radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa s plesaním radovali, aj keď sa zjaví jeho sláva.

Áno, až sa zjaví jeho sláva, bude naše spasenie naplnené, dokonané. Podobne apoštol Pavol písal Rimanom:

... chlubíme se i souženími, neboť víme, že soužení působí vytrvalost, vytrvalost spolehlivost a spolehlivost naději. 3 No nielen to, ale chválime sa aj súženiami, lebo vieme, že súženie vedie k vytrvalosti,4 vytrvalosť k skúsenosti, skúsenosť k nádeji.
(Řím. 5:3-4)

Pavol písal Filipanom z väzenia a téma listu bola radosť v Kristovi. Aké protirečenie a aká nepraktická rada: Radujte sa v Pánovi vždycky. Znovu vám hovorím, radujte sa ! (List Filip. 4.k4.v.) Podobnú radu nájdeme aj liste Tesaloničanom, kde Pavol hovorí: vždy sa radujte a buďte vďační! Pavol nielen hovoril, ale aj konal podľa toho, čo kázal. Bol uväznený, nespravodlivo zatknutý, bitý a pretože nemohol spať, spolu so Sílasom sa modlili a spievali chvály, hoci aj o polnoci. Keby sme chceli apoštola Jakuba odpísať, ako niekoho, kto je odtrhnutý od reality, museli by sme rovnako odpísať Petra aj Pavla. Pozrime sa spoločne na božích mužov, ktorí objavili niečo, čo nie je ani pre kresťanov samozrejmosťou. Zamerajme našu pozornosť na 3 oblasti:

Po 1. Mali by sme zaujať radikálny postoj ku skúškam. Jakub píše: Radujte sa, bratia moji, kedykoľvek upadáte do rôznych skúšok.Prežívať z niečoho radosť znamená , že porovnávame okolnosti deja so skutočnosťou. Pozorne zvažujeme a hodnotíme podľa objektívnych udalostí, nie podľa toho, čo je založené iba na vnútorných pocitoch. Samozrejme, silné emócie majú vplyv na to , ako vnímame ťažké skúšky. Ale keď emócie oslabnú, je potrebné, aby sme o nich začali premýšľať z Božej perspektívy. To znamená:

Po 2., že skúšky prijímame ako niečo očakávané, nie ako prekvapenie. Jakub nám nehovorí čo máme robiť, ak nás stretnú skúšky, ale čo máme robiť, keďsa s nimi stretneme. Buďme pripravení na skúšky. Nemáme na výber. Skúšky a utrpenia boli a sú súčasťou pozemskej školy života viery. Peter píše v 4.kapitole, 12.verši:

1 Petra 4:12:
12 Milovaní, nebuďte prekvapení ohňom utrpenia, ktoré na vás prišlo, ako keby sa vám prihodilo niečo neobyčajné,

Mnohí kresťania si detinsky myslia, že keď vstúpia do církvi, budú sa riadiť podľa desatora, a budú poslúchať Boha, budú ušetrení od všetkých skúšok a utrpenia. Keď skúšky prídu, sú zaskočení, prekvapení a nahnevaní na Boha. Hovoria: Čo odo mňa chceš viac? Nasledoval som ťa, prečo si na mňa dopustil toto? Prečo práve ja? V Biblii nájdeme množstvo svedectiev o tom, že Boží svätí ľudia sa stretli s veľkými a ťažkými skúškami. Treba však zdôrazniť, že skúšky neboli trestom za nejaký hriech, ani za neposlušnosť. Boh používa skúšky veriacich, aby preveril ich vieru. A to, že skúšky majú mnoho podôb, svedčí o tom, že Boh koná zvrchovane pri určovaní, akú skúšku na nás dopustí. Nikto z nás nerozumie tomu, prečo Boh dopustí najrôznejšie utrpenia na toho či onoho človeka. Nevieme s akým trápením sa možeme už dnes stretnúť my sami, ale jedno vieme, že všetky skúšky majú zmysel.

Náš postoj ku skúškam nevyžaduje, aby sme sa vzdali emócií a bolesti. Uveďme si niekoľko biblických príkladov. Ježiš neodsúdil Máriu, keď plakala nad smrťou svojho brata Lazara. Práve naopak. Aj on v sa duchu rozplakal. V liste Židom 5.k, 7-9.v. čítame:
7 Ježiš v dňoch svojho pozemského života silným hlasom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť pred smrťou, a bol vypočutý pre svoje podrobenie sa Bohu.8 A hoci bol Synom, vo svojom utrpení sa naučil poslušnosti,9 a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, čo ho poslúchajú

A na záver sme pre vás pripravili dve otázky na zamyslenie:
1. Je nutné, aby sme potláčalii svoje city, keď máme vyjadrovať radosť za všetkých okolností? Ako to môžeme dokázať?
2. Je to hriech, keď vyjadrujeme bolesť a smútok v skúškach a utrpeniach? Ako môžeme vyjadriť Božiu radosť svojimi pocitmi?

• Božie hľadanie a záchranná služba
• Radikálny prístup ku skúškam II.