DEŇ JEDENÁSTY

Podrobnosti

Kategória: Čas pre nádej. Povzbudenie pre tých, čo sú vo väzení.

ŽALM 88
1 Poučný žalm Hémana Ezrachovca. 2 Hospodin, Boh mojej spásy, k tebe volám dňom i nocou. 3 Kiež moja modlitba prenikne k tebe, nakloň ucho k môjmu náreku! 4 Moja duša sa presýtila trápením, môj život sa už dotkol ríše mŕtvych. 5 Počítajú ma k tým, čo zostupujú do hrobu, som ako muž bez sily. 6 Mám miesto medzi mŕtvymi, zabitými, čo ležia v hrobe, na ktorých si už nespomenieš, ktorí sú ti vytrhnutí z ruky. 7 Vrhol si ma do najhlbšej jamy, do najtemnejších hlbín. 8 Doľahol na mňa tvoj hnev, zmietlo ma tvoje vlnobitie. 9 Vzdialil si odo mňa mojich známych, sprotivil si ma pred nimi. Som uväznený, nemôžem vyjsť. 10 Zrak mi zármutkom slabne. Celý deň volám k tebe, Hospodin, vystieram k tebe ruky. 11 Či mŕtvym budeš robiť divy? Vstanú azda tiene mŕtvych, aby ťa chválili?  12 Dá sa v hrobe hovoriť o tvojej milosti a v ríši zániku o tvojej vernosti? 13 Vie sa v temnote o tvojich divoch, o tvojej spravodlivosti v krajine zabudnutia? 14 Ja však volám k tebe o pomoc, Hospodin, hneď zrána sa k tebe vznáša moja modlitba. 15 Prečo si zavrhol moju dušu, Hospodin, a skrývaš svoju tvár predo mnou? 16 Od mladosti som zúbožený a hyniem, znášam tvoje hrôzy a som bezradný. 17 Tvoj prudký hnev sa prevalil cezo mňa a tvoje hrozivé zásahy ma zničili. 18 Valia sa na mňa každodenne ako voda, obkľučujú ma zo všetkých strán. 19 Vzdialil si odo mňa priateľa a druha, spoločníkom sa mi stala temnota.

HÉMANOVA ÚPRIMNOSŤ

Žasnem nad Hémanom, básnikom, ktorý napísal Žalm 88. Jeho životným údelom bol neustály zármutok. “Moja duša sa presýtila trápením,” nariekal (v.4). Mal po krk utrpenia!

Héman pozeral späť a spomínal na svoje zlé zdravie a smolu. Rozhliadal sa okolo a videl nešťastie a opustenosť. Pozeral hore a nenašiel žiadnu útechu. “Som uväznený a nemôžem vyjsť,” sťažoval sa. Cítil sa zabudnutý, ubitý a odmietnutý (vv.6, 16). Nevidel žiadne svetlo na konci tunela; žiadne riešenie na svoj zármutok.

Moja duša sa presýtila trápením. ŽALM 88, 4

Hémanova úprimnosť zohrieva moju dušu. Kresťania, ktorí nemajú boje, ma dokážu zmiasť. Samozrejme, že je tu rovnováha: Nikto nechce byť v prítomnosti tých, ktorí bľabocú /hovoria o svojich starostiach celé dni, ale robí to môjmu srdcu dobre, keď viem, že aj niekto iný zápasí.
Ale je tu viac ako Hémanova otvorenosť. On mal neoblomnú vieru. Napriek mnohým problémom pridŕžal sa Boha a volal na Neho dňom i nocou (vv.2, 14). Neprestával sa modliť. Nevzdával sa. Aj keď to vždy tak necítil, pripúšťal Božiu nevyčerpateľnú lásku, vernosť a spravodlivosť (vv.12-13).
Mám rád ľudí ako je Héman. Posilňujú moje upnutie sa na Boha a pripomínajú mi, aby som sa nikdy neprestal modliť.

David Roper

Pamätajme si:
“ Modlitba je pôda, v ktorej nádej najlepšie rastie.

• DEŇ DESIATY
• DEŇ DVANÁSTY