John Piper odpovedá

Najčastejšia otázka, ktorú dostávame od našich poslucháčov, sa týka listu Pavla Rimanom 9. kapitoly. Nepreháňam, keď poviem, že sme dostali stovky otázok o tejto pasáži. Asi najčastejšia sa týka verša 22. Viem minimálne o 65 otázkach, v ktorých sa pýtate na tento text. Tu je jedna otázka za všetkých od našej poslucháčky: "Dobrý deň. Potrebujem vašu pomoc. Zápasím s textom Rimanom 9,22. Tento verš akoby naznačoval, že ľudia, ktorí nie sú Bohom vyvolení, nemajú ani šancu na pokánie, pretože sa narodili na záhubu. Je naozaj veľa ľudí narodených bez možnosti aby boli spasení?"

Nie je pre mňa prekvapením, že ľudia majú najviac otázok ohľadom listu Rimanom 9, pretože mám s tým vlastnú skúsenosť. Práve nedávno som si prechádzal svoje denníkové záznamy z dávnejších rokov. Mal som okolo tridsať rokov a takmer všetok svoj voľný čas som venoval štúdiu a písaniu o deviatom liste Rimanom, najmä o veršoch 14-23.

Našich poslucháčov by mohlo zaujímať, že tento text zdôrazňuje absolútnu Božiu zvrchovanosť pri spasení jasne a dôrazne, ako žiadny iný biblický text. Preto je pre väčšinu z nás problematický a je zároveň textom, ktorý Boh použil 14. decembra 1979, aby ma prinútil opustiť univerzitný areál, kde som šesť rokov učil teológiu, a stať sa pastorom zboru, v ktorom som slúžil 33 rokov.

Tento text ma podnietil stať sa pastorom s túžbou, aby si ma Boh použil na záchranu stratených hriešnikov a na rast silného zboru, ktorý by v rámci svetovej misie vysielal stovky ľudí k neosloveným národom.

Môžem teda dosvedčiť, že najkontroverznejšia kapitola Biblie, ktorá pojednáva o Božej zvrchovanosti nad spasením hriešnikov, bola kapitolou, ktorú si Boh použil na to, aby ma presunul z akadémie, kde sa študovalo Božie slovo, do prvej línie v úsilí zachrániť stratených hriešnikov, posilniť cirkev a osloviť národy.

Je to dôležité, pretože ľudia si myslia, že ak veríte v absolútnu Božiu zvrchovanosť pri spasení hriešnikov, nemôžete byť pastor, ktorý evanjelizuje a zameriava sa na misiu. Nie je to pravda. Na mňa to malo presne opačný účinok - rovnako ako na Williama Careyho, Johna Patona, Adonirama Judsona a stovky ďalších misionárov a kazateľov, ktorí obetovali svoje životy, aby priniesli evanjelium strateným ľuďom.

Biblická potreba

Existuje takzvaný hyperkalvinizmus, ktorý nie je historickým kalvinizmom. Hyperkalvinizmus vždy zastávala malá skupina ľudí, ktorí prekrútili Písmo svojou nebiblickou logikou. Hyperkalvinisti tvrdia, že ku Kristovi treba pozývať len tých, ktorí nesú znaky toho, že patria medzi Božích vyvolených. Ak ste teda hyperkalvinista, nehlásate evanjelium bez predsudkov, ale čakáte a hľadáte medzi neveriacimi znamenia, ktorí z nich by mohli byť vyvolení.

To je úplne nesprávny prístup. Ani List Rimanom 9, ani žiadny iný biblický text nič také neučí ani nenaznačuje. Človek, ktorý miluje Božiu zvrchovanosť a má pevný biblický pohľad na Božiu moc pri záchrane hriešnikov, hovorí každému človeku bez výnimky:

Poďte všetci smädní k vode! Aj vy, čo ste bez peňazí, poďte! Kupujte a jedzte, poďte a kupujte, kupujte zadarmo bez platenia víno aj mlieko. (Iz.55:1-2)

Inými slovami, presviedčame ich: "Poďte k živým vodám. Všetci sa napite. Ak prijmete Ježiša Krista ako Božieho Syna, ktorý bol ukrižovaný za hriešnikov a vstal z mŕtvych, a vložíte v neho svoju dôveru ako vo svojho jediného a drahého Spasiteľa, prijmete ho so všetkým, čo Boh skrze neho urobil. Všetko, čo Boh skrze neho pripravil, budete mať. Nič dobré vám nebude odopreté. Ak máte Pána Ježiša, budete mať všetko, a všetko vyvrcholí večnou radosťou v Božej prítomnosti."

Ak vás ľudia nechajú chvíľu hovoriť, každému to poviete.

Analýza Pavlových slov

Prečítajme si text z Listu Rimanom 9, ktorý ľudí pohoršuje. Dovoľte mi, aby som ho komentoval. V Rimanom 9,18-19 sa píše:
A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.
Povieš mi azda: Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?

Inými slovami, nestojíme pred otázkou, ktorú si Pavol nikdy nepoložil. Nemali by sme si myslieť, že Pavol o tejto otázke nikdy neuvažoval.

List Rimanom 9,19 pokračuje týmito slovami: " Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?" Pavol nehovorí: "Každý sa môže vzoprieť jeho vôli. Všetci máme slobodnú vôľu." Takto na otázku "Kto sa vzoprel jeho vôli?" neodpovedá.

V 20. verši pokračuje:
Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Či vari povie výtvor tvorcovi:
Prečo si ma takto urobil? Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby
z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný?
Touto otázkou Pavol nehovorí, že by sme Boha nikdy nemali o nič prosiť. Chce tým povedať, že by sme nikdy nemali odmietnuť Božiu odpoveď.
Text v liste Rimanom 9,20–23pokračuje ďalej:
Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na podradný? A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu, aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu .

Naša poslucháčka napísala: "Zdá sa mi ,že tento verš naznačuje, že ľudia, ktorí nie sú vyvolení, nemajú ani šancu na pokánie, pretože sa narodili na záhubu. Je naozaj veľa ľudí stvorených bez šance na spasenie?"

Moja odpoveď je nie. To by nebolo verné biblické vyjadrenie tejto otázky. Chcel by som porovnať dve biblické pravdy, ktoré mnohí ľudia považujú za protichodné, hoci v skutočnosti nie sú. Potom z týchto dvoch právd vyvodím záver.

Božia zvrchovanosť a naša zodpovednosť

Prvou pravdou je, že Boh si od večnosti vyvolil niektorých ľudí z celého padlého, hriešneho ľudstva - ale nie všetkých. Tento výber nie je podmienený žiadnymi zásluhami vyvolených. Boh zabezpečuje ich spásu nielen tým, že odstraňuje ich hriechy Kristovou obetou, ale aj tým, že zvrchovane prekonáva všetok ich odpor a privádza ich k spásnej viere.

Druhá pravda je táto: každý, kto nakoniec zahynie a bude oddelený od Boha, zahynie pre svoje trestuhodné sebapovyšovanie, ktoré je hriechom. Ľudia sa zatvrdzujú proti zjaveniu Božej moci a slávy v prírode alebo v evanjeliu. Preto žiadny nevinný človek nezahynie. Nikto, kto pokorne túži po Kristovi ako Spasiteľovi, nebude zatratený. Nikto nie je odsúdený alebo zavrhnutý preto, že nepoznal, neuveril alebo neposlúchol niečo, k čomu nemal prístup. Každé zatratenie a každé odsúdenie je dôsledkom hriechu a vzbury proti zjaveniu, ktoré máme a môžeme o ňom vedieť.

Tieto dve pravdy sa navzájom nevylučujú, pretože morálna zodpovednosť človeka nie je pošliapaná absolútnou Božou zvrchovanosťou nad spasením. Inými slovami, Božia konečná a rozhodujúca kontrola nad všetkými vecami, vrátane toho, kto verí, je zlučiteľná s tým, že všetci ľudia sú morálne zodpovední voči Bohu bez ohľadu na to, či veria alebo nie.

Žijeme vo svete, ktorý väčšinou odmieta prijať Božiu cieľavedomú zvrchovanosť vo všetkých veciach, o ktorej sa hovorí v Liste Efezanom 1,11:
V ňom sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle.

Ľudia to odmietajú predovšetkým preto, že jediné riešenie, ktoré ich myseľ dokáže prijať pre zachovanie ľudskej zodpovednosti, je predpoklad konečného ľudského sebaurčenia, známeho ako slobodná vôľa. Ale konečné ľudské sebaurčenie sa v Biblii nikde nenachádza, ale Božia zvrchovanosť a ľudská zodpovednosť áno. Nikde sa nepovažujú za protichodné.

Pozývaní každý deň

Na otázku, či bolo mnoho ľudí stvorených bez šance na spásu, by som odpovedal, že Boh volá a pozýva k sebe všetkých ľudí každý deň. Volá ich prostredníctvom prirodzeného zjavenia - slnka, ktoré svieti na veriacich i neveriacich, dažďa, ktorý padá na dobrých i zlých, prostredníctvom svedomia alebo pravdy evanjelia. Tieto Božie zjavenia sú ich šancou na spásu. Je to skutočné pozvanie. Ak by sa pokorili a prijali Božiu milosť, boli by spasení.

Tí, ktorí sa pokorili a prijali Božiu milosť, vedia, že je to zvrchovaná Božia milosť, ktorá im umožnila uveriť. A tí, ktorí sa nepokorili a neprijali ju, vedia, že je to kvôli ich hriechu. A preto, že milovali niečo iné viac ako Boha, neuverili. V pekle nebudú nevinní ľudia a v nebi budú len tí, ktorým boli odpustené hriechy.