John Piper odpovedá

Cirkev je roztrieštená. V posledných rokoch sme boli svedkami mnohých rozdelení medzi kresťanmi, či už ide o organizácie, denominácie, miestne cirkvi alebo priateľov. Sú tieto rozdelenia správne, alebo sú úplne scestné? Prispievajú tieto rozdelenia k väčšej čistote cirkvi? Vedú v konečnom dôsledku k dobru? Alebo rozdelenie poškodzuje cirkev a oslabuje jej svedectvo v dnešnom svete?

Toto je dôležitá otázka a položil ju jeden z našich poslucháčov. "Dobrý deň, pastor John. V poslednom čase som od mnohých kresťanov počul, aké je smutné, že cirkev je taká rozdelená. Vzájomné nezhody rozdeľujú zbory, denominácie, a dokonca aj starých priateľov. Rozdelenie je všade. Vo svetle Ježišovej túžby, aby boli jeho učeníci zjednotení v láske, je to smutná skutočnosť. Zároveň som sa však zamýšľal nad tým, či niektoré z rozdelení v dnešnej cirkvi nie sú dobré, alebo dokonca potrebné, aby sa odlíšili ovce od vlkov, ako o tom hovorí napríklad Pavol v 1. liste Kor 11,19. Niektoré rozdelenia, ktoré vznikajú v dôsledku nejakého " závažného problému", sa zdajú byť jednoznačne správne. Iné sa však zdajú byť malicherné a bezvýznamné. Čo si myslíte o nezhodách v Cirkvi?"

K tejto téme sa dá pristupovať rôznymi spôsobmi, ale na úvod by som chcel zdôrazniť jednu vec týkajúcu sa rozdelenia v Cirkvi: neberte ho na ľahkú váhu, ale zároveň nezabúdajte, že sa tým svet nezrúti. Rozdelenie je tragické, ale zároveň nevyhnutné.
O nejednotnosti a rozdelení sa dá hovoriť ako o maličkosti, čo je však chyba. Zľahčovať rozdelenie je chybou. Počúvajte, čo hovorí Ján 13, 34-35:

Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali; ako som ja miloval vás, aby ste sa aj vy navzájom milovali. 35 Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému.“

Tento text je usvedčujúci. Neláska medzi kresťanmi nie je žiadna maličkosť.
V ev.podľa Jána 17,21 sa Ježiš modlí: "...aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli jedno v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal."

Ef 4, 1-3:
Preto vás napomínam ja, väzeň v Pánovi, aby ste žili, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, 2 so všetkou pokorou, miernosťou a trpezlivosťou, znášajte sa navzájom v láske. 3 Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

1 Kor 1,10:
Napomínam vás však, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste hovorili jednomyseľne a neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli zjednotení v tom istom zmýšľaní i úsudku.

Toto je len niekoľko textov; samozrejme, existuje ich oveľa viac. Stručne povedané, nesmieme brať na ľahkú váhu rozdelenia, najmä tie, ktoré nie sú potrebné v záujme pravdy alebo sú spôsobené neláskavými postojmi a činmi. Písmo zdôrazňuje predovšetkým tri veci.

1. Jednota, ktorú vytvára Duch Svätý

Hlboká jednota medzi Božími vyvolenými je darom. Jednotu nevytvárame my. Nevytvára ju človek. Keď prichádzame ku Kristovi, Duch nás včleňuje do tela Ježiša Krista a my sa stávame údmi jeden pre druhého. Preto nám aj List Efezanom 4 prikazuje, aby sme sa "usilovali zachovávať" jednotu. Nemáme ju vytvárať, máme ju upevňovať a preukazovať svetu okolo nás.

2. Jednota vo vzťahoch

Druhá vec, ktorá vystupuje do popredia z úryvkov, ktoré sme čítali, je, že sila našej jednoty nie je založená na inštitucionálnom spojení alebo spolupráci. Cirkev bez denominácií tiež nie je presvedčivým svedectvom pre svet. Sila našej jednoty spočíva skôr v tom, že neveriaci vidia medzi veriacimi láskyplné postoje a činy.

Myslím si, že práve v tomto smere by sme mali vyvíjať naše úsilie o jednotu. "Nech sa od vás odstráni všetka zatrpknutosť, hnev, zlosť, krik a rúhanie spolu so všetkou zlobou. Buďte k sebe navzájom láskaví, dobrosrdeční, odpúšťajte si navzájom, ako aj Boh v Kristovi odpustil vám" .
Píše apoštol Pavol v liste Efezanom 4,31-32.

Toto je boží zázrak. Keď to vidia neveriaci, páči sa im to a hovoria: "Chcel by som byť súčasťou tohto spoločenstva."

3. Jednota založená na pravde

Tretia vec, ktorú všetky tieto texty hovoria alebo naznačujú, je, že jediná jednota, ktorá oslavuje Boha, je založená na pravde. Boh je Bohom pravdy. "Spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí." (ev. Jána 8, 32)
"Posväť ich v pravde, tvoje slovo je pravda." (ev. Jána 17, 17)
Pavol v liste Efezanom 4, 15 hovorí, že máme byť "pravdiví v láske".
Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava.
Pre Krista a jeho apoštolov bolo nepredstaviteľné, že by niekto mohol milovať druhého človeka a zároveň by odmietol pravdu kvôli vzájomnému pokoju.
Počúvajme proroka Jeremiáša:
Ranu môjho ľudu liečia povrchne. Hovoria: ‚Pokoj, pokoj.‘ Pokoja však niet. (Jeremiáš 6, 14).

Jediný pokoj, na ktorom záleží, je pokoj založený na pravde. Keď sa modlím za jednotu v Cirkvi, čo robím pravidelne, či už ide o malé alebo veľké spoločenstvo , hovorím: "Bože, daj nám jednotu v pravde."

Francis Schaeffer na konci svojho života povedal, že svet nepotrebuje, aby kresťanská cirkev zbúrala každý plot, ktorý bol postavený na ohraničenie pravdy, na jej ochranu a na pomoc pri jej ohlasovaní. Namiesto toho by sme mali prestať hádzať bomby nenávisti cez ploty a milovať sa navzájom napriek nezhodám.

Nemyslím si, že svet odrádzajú od života viery predovšetkým doktrinálne nezhody medzi kresťanmi. Odrádza ho spôsob, akým sa vo svetle týchto nezhôd k sebe navzájom správame.

Týmto všetkým chcem ukázať, že by sme nemali zľahčovať nezhody a rozdelenia v cirkvi. Zároveň by som chcel dodať, že cirkev sa kvôli nim nerozpadne.

Cirkev sa nerozpadne kvôli rozdeleniam v cirkvi

Neberme to na ľahkú váhu, ale ani to nepovažujme za koniec sveta. Nemali by sme mať nebiblický, príliš optimistický pohľad na to, čo Ježiš a jeho apoštoli povedali o budúcnosti Cirkvi. Nečaká nás ružová budúcnosť. Len na pripomenutie: "Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec." (Matúš 24,14)
Veľké poslanie sa naplní a Boh zhromaždí svojich vyvolených zo všetkých národov sveta. Stane sa tak ešte pred Kristovým návratom.

Na pomery v cirkvi a vo svete, v ktorých sa cirkev počas plnenia tohto poslania ocitne, však nie je pekný pohľad. Jedným z textov, ktoré náš poslucháč spomenul vo svojej otázke, je 1 Kor 11,18-19:

Predovšetkým totiž počúvam, že keď sa schádzate v cirkvi, vyskytujú sa medzi vami roztržky, a do istej miery tomu aj verím. 19 Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí.

Toto je prekvapujúce vyhlásenie. Predpokladá, že v cirkvi existuje skrytá nejednotnosť, ktorú treba odhaliť. Zdá sa, že Pavol to predpokladá. Ale prečo by niečo také predpokladal? Myslím si, že tento predpoklad vychádza z Ježišových slov.

Kúkoľ medzi pšenicou

Ježiš nevykreslil vyvrcholenie dejín v pozitívnom svetle. Ježiš v Božej prozreteľnosti vyhlásil:
Beda svetu pre pohoršenie. Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza. (Mat. 18, 7).

To je ohromujúce. Boh to ustanovil ako nevyhnutné. Keď hovorí "musí", má na mysli Bohom určený spôsob, ako má dôjsť k vyvrcholeniu dejín. Boh ustanovil, že takéto problémy sa vyskytnú. Ježiš opísal tento druh nevyhnutných problémov v podobenstvách o rybárskej sieti a podobenstve o pšenici a kúkoli.

Nebeské kráľovstvo sa ďalej podobá sieti spustenej do mora, ktorá zhromaždila ryby každého druhu. 48 Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, sadli si, dobré povyberali do nádob a zlé vyhodili von. 49 Tak to bude aj na konci sveta: Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých (Mat 13, 47-49).

Nebeské kráľovstvo, viditeľná cirkev, priťahuje neobrátených ľudí, ktorých anjeli oddelia v deň Kristovho druhého príchodu. To isté platí aj v podobenstve o pšenici a kúkoli. Robotníci sú vyzvaní, aby vytrhali kúkoľ, ktorý rastie medzi pšenicou – teda falošných veriacich. Ježiš hovorí: "Nech oboje rastie spolu až do žatvy" (Mat 13, 30).
Inými slovami, Ježiš predpovedal, že nejednotnosť a konflikty budú súčasťou cirkvi od začiatku. Tieto pokušenia musia prísť. Kúkoľ nebude držať jazyk za zubami. Títo ľudia si svoje názory a postoje nenechajú pre seba a časom ich začnú šíriť.

Vychladne láska

Keď sa učeníci v Matúšovom evanjeliu 24 pýtajú Ježiša na znamenie konca, Ježiš opakovane hovorí, že cirkev bude zdevastovaná zradou a odpadnutím. Počúvajte tieto slová:
Ježiš im odpovedal: Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol. Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som Kristus1. A mnohých zvedú.

Potom vás vystavia súženiu, budú vás vraždiť a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. Vtedy sa mnohí pohoršia, budú sa navzájom udávať a nenávidieť. Povstane aj mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. Kto však vytrvá do konca, bude spasený (Matúš 24,4-5.9-13)

Vidíme teda, že láska mnohých kresťanov vychladne a nevydržia až do konca. To je hrozný opis stavu cirkvi. Zdá sa to neuveriteľné. Aj apoštol Pavol opisuje stav cirkvi v posledných dňoch pochmúrne. Pamätajme, že posledné dni sa začali v prvom storočí. V Prvom liste Timotejovi 4,1 sa píše:
Duch však výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú
od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a náuk démonov.

Proroctvo z prvého storočia teda predpovedá, že dianie na zemi neskončí dobre. Bude to pochmúrne. Čas pre hlásanie Evanjelia sa raz skončí. Medzitým sa však nájdu zanietení kresťania, ktorí budú obetovať svoje životy, aby sa evanjelium dostalo do všetkých končín zeme.

Tragické ale predpovedané

Aby som to zhrnul, nezľahčujme rozdelenie, ani z neho nerobme koniec Cirkvi. Rozdelenia sú tragické. Mali by sme položiť svoje životy za jednotu Cirkvi. Rozdelenia sú tragické, ale sú predpovedané. Zvody musia prísť, ale beda tomu, cez koho zvody prichádzajú.

Avšak Evanjelium má obrovskú moc meniť ľudí a stále prináša ovocie na celom svete. Evanjelium sa stále hlása v celom stvorení pod nebom rôznym spôsobom- hovoreným slovom, literatúrou, rozhlasom, televíziou, internetom. Máme k dispozícii doposiaľ nevídané prostriedky a nástroje na šírenie Evanjelia. Ale ako hovorí Pán Ježiš, keď sa toto ohlasovanie skončí, "vtedy príde koniec" (Mat 24, 14).