John Piper odpovedá

Pastor John raz povedal, že odpočinok a voľný čas sú v živote absolútne nevyhnutné, pretože princíp sobotného odpočinku stále platí. Zároveň musíme poznať rozdiel medzi lenivosťou a odpočinkom. Som si istý, že mnohí poslucháči by privítali niekoľko jasných zásad, ktorými by sa mali riadiť. Môžeme teda vedieť, kedy sa oddávame hriešnej lenivosti a kedy správne odpočívame?

Áno, môžeme. Biblia dáva na túto otázku jasnú odpoveď.
Odpočinok alebo lenivosť?
Použijem pojmy lenivý a usilovný, pretože sa používajú v knihe Príslovia, napríklad: "Lenivý je nedočkavý a nič nemá, ale túžba usilovného sa naplní." (Prís 13, 4)

Naša otázka by teda mohla byť formulovaná takto: Aký je rozdiel medzi odpočinkom usilovného človeka a nečinnosťou lenivca? Odpočinok a lenivosť môžu na prvý pohľad vyzerať rovnako - vidíte niekoho sedieť na stoličke, ležať na posteli alebo spať - a predsa to nie je to isté. Aký je medzi nimi rozdiel?
Skôr než vám tento rozdiel vysvetlím, chcem na úvod povedať, že nie som zástancom usilovnosti bez viery. Usilovnosť, o ktorej hovorím, vidí Kristov kríž ako základ všetkej milosti, Ducha Svätého ako kľúča k svätosti a Božiu slávu ako konečný cieľ všetkej existencie, ktorá zahŕňa aj všetku prácu. Nemám teda na mysli akýkoľvek druh pracovitosti, ale pracovitosť, ktorej základom je Božia sláva, Kristov kríž a moc Ducha Svätého.

Zhrniem teraz, aký je rozdiel medzi záhaľčivosťou lenivého človeka a odpočinkom usilovného človeka a potom prejdem k ich hlbším príčinám. Lenivosť lenivca je dôsledkom jeho silnej nechuti k práci. Odpočinok usilovného človeka je odmenou za dar práce, ktorá oslavuje Boha, a príjemným prostriedkom na obnovu síl. Poviem to inak: Nečinnosť lenivca pochádza z jeho neprekonateľnej nechuti k tvrdej práci. Odpočinok usilovných je sladkou odmenou za ich usilovnú prácu, ktorou oslavujú Boha, keď vďačne naberajú nové sily, aby boli naďalej užitoční.

Otroci lenivosti

Teraz sa pozrime na hlbšie príčiny týchto vlastností. Najprv sa krátko pozrieme na problém lenivosti a potom väčšinu času strávime pri biblickom pohľade na prácu, ktorej odmenou je sladký odpočinok.

Pavol v 1. liste Korinťanom 6, 12 hovorí: "Všetko môžem, ale nie všetko je užitočné." To znamená, že nie všetko je užitočné a nie všetko slúži k dobrému účelu. Ďalej hovorí: " Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť." V tomto ohľade lenivec zlyháva. Buď svoj život venuješ tomu, čo je užitočné, prospešné a slúži na Božiu slávu, alebo sa necháš ovládnuť telesnou nechuťou pracovať. To je lenivosť alebo nečinnosť.

Pavol hovorí: "Nedám sa ničím ovládnuť, zotročiť. Patrím Kristovi. On jediný je mojím Pánom. Preto umŕtvujem svoje telesné sklony, ktoré sa ma snažia zotročiť, a budem žiť v slobode. Svoj život zasvätím tomu, čo je užitočné a prospešné."

Lenivec to nerobí. Lenivca ovláda jeho telesná nechuť k námahe. Je otrokom. Jeho odpočinok preto nie je sladkou odmenou za konanie dobra, ale sebeckým odmietaním robiť dobré veci.

Odmena za prácu

Zamyslime sa na chvíľu nad úžasnou vlastnosťou pracovitých ľudí a odpočinkom, ktorý si užívajú. Základný rozdiel medzi lenivým a usilovným človekom je v tom, že lenivý človek vníma prácu ako ťažkosť, ktorej sa treba vyhnúť, zatiaľ čo usilovný človek vníma prácu ako Bohom darovanú a životodarnú výsadu.

Samozrejme, je pravda, že keď do sveta vstúpil hriech prostredníctvom Adama a Evy, jedným z jeho dôsledkov bolo, že práca sa stala namáhavou. Boh povedal Adamovi: " ...nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. V pote tváre budeš jesť chlieb“.
(1. kniha Moj 3, 17, 19).
Toto nie je optimistický pohľad na prácu. Všetka naša práca bude vždy do určitej miery námahou a márnosťou. Pokiaľ bude trvať tento hriešny vek, vždy to tak bude, bez ohľadu na to, akú prácu robíte. Preto ľudia tak veľmi túžia po konečnom odpočinku, ktorý Boh ponúka vo svojom kráľovstve - dokonca aj tí, ktorí vo svojej práci vidia zmysel.

Do tohto padlého a skazeného sveta však vstúpila Božia milosť, ktorá čiastočne umožňuje Božím deťom zažiť zmysluplnosť práce, ako to Boh zamýšľal pri stvorení. Myslím, že takto to vnímajú pracovití ľudia, aj keď to tak nevyjadrujú. Cítia to. Pred pádom Boh povedal Adamovi a Eve: "Ploďte a množte sa a naplňte zem, podmaňte si ju a panujte... nad všetkým živým, čo sa hýbe na zemi" (1. Kniha Moj 1,28). Toto podmanenie a vláda nad stvorením nie je možná, ak sedíte na stoličke s nohami na stole.

V 1.knihe Moj 2,15 sa píše: "Pán Boh vzal človeka a postavil ho do rajskej záhrady, aby ju obrábal a strážil." Inými slovami, pôvodným božím plánom nebola lenivosť a nečinnosť. Ľudia sú stvorení na Boží obraz. Presne tak, ako nás Boh chcel stvoriť. Či už varíme, ustielame posteľ, programujeme na počítači, rúbeme drevo, kopeme priekopu, staviame tehlový múr, učíme v škole alebo kážeme, od prírody tvoríme. Pracovití ľudia túto skutočnosť chápu. Vďaka milosti v Kristovi nám pád do hriechu nebráni do veľkej miery prežívať zmysluplnosť práce, ktorá oslavuje Boha, takže odpočinok môže byť sladkou odmenou za celodennú prácu a príjemnou obnovou síl na ďalší deň zmysluplnej činnosti.

Sladká usilovnosť

Kazateľ 5,11 hovorí:
Sladký je spánok sluhu, či sa naje málo alebo veľa, ale sýtosť nedá boháčovi zaspať.
Odpočinok usilovných je sladký, pretože si uvedomujú, že úspech všetkej ich práce v konečnom dôsledku závisí od Boha, nie od nich.

Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú;
ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik.
Márne zavčasu vstávate, neskoro si líhate a jedávate chlieb tvrdej námahy; on zatiaľ svojmu milému dáva spánok. (Žalm 127:1–2)

Je to Božia milosť, ktorá pôsobí proti následkom pádu, zbavuje nás úzkosti, robí prácu zmysluplnou a príjemnou a prináša skutočný odpočinok. V Novom zákone vidíme ďalšiu motiváciu k usilovnosti. Ak pracujeme:
budeme mať dostatok nielen pre seba, ale aj pre tých, ktorí majú nedostatok.
Zlodej nech už nekradne, ale radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby sa mal o čo rozdeliť s núdznym. (Ef 4, 28)
nebudeme nikomu na ťarchu .

Chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme v námahe a lopote pracovali, aby sme neboli na ťarchu nikomu z vás. (2. Tesal. 3,8)
budeme dobrým príkladom pre neveriacich

No napomíname vás, bratia, aby ste v tom stále viac rástli, 11 a usilovali sa pokojne žiť, konať si svoje povinnosti a pracovať vlastnými rukami, ako sme vám prikázali; 12 aby ste sa počestne správali voči tým, čo sú mimo a nič ste nepotrebovali. (1 Tesaloničanom 4,12)
naše svetlo bude svietiť pred ľuďmi, aby videli naše dobré skutky, našu námahu a vzdali slávu nášmu Otcovi

Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach! (Matúš 5:16)

Nič z uvedeného nemotivuje lenivých ľudí.

Dovoľte mi to ešte raz zhrnúť: Lenivosť lenivca je dôsledkom jeho neprekonateľnej nechuti k práci. Odpočinok usilovného človeka je odmenou za dar práce, ktorou oslavuje Boha, a príjemným prostriedkom na obnovu síl.