John Piper odpovedá

Dnes sa budeme venovať dvom pastoračným otázkam. Sú príbuzné. Jeden náš poslucháč nám položil otázku:

„Môj zbor uvažuje o tom, že by umožnil známym neveriacim navštevujúcim pobožnosti prijímať Večeru Pánovu. Ako dôvod by mal byť argument, že to neveriaceho človeka upozorňuje na Pánovo dielo na kríži a jeho budúci návrat, čo považuje zbor za spôsob oslovenia neveriaceho. Čo by ste na to povedali?"

Podobná otázka je od druhého poslucháča: „Nedávno som premýšľal o formálnych návštevníkoch pobožnosti, ktorí sa zúčastňujú na Večeri Pánovej. Čo sa stane, keď formálny návštevník prijíma chlieb a pije víno? Aký je konkrétny hriech, ktorého sa takýto človek dopúšťa? Som presvedčený, že účasť takéhoto človeka na Večeri Pánovej je hriešna. Ale prečo je to tak?"

Dovoľte mi, aby som na prvú časť otázky odpovedal stručne. Ak si váš kazateľ, či farár myslí, že prijímanie Večere Pánovej neveriacimi je spôsob, ako im ukázať na Ježiša, pravdepodobne ste v nesprávnej cirkvi. Je to ďaleko od toho, čo učí Nová zmluva o Večeri Pánovej a myslím si, že váš kazateľ je podriadený vlastnej múdrosti a nie autorite Písma. Stručne teda odpovedám: je prinajmenšom prejavom nevedomosti a nezodpovedné a prinajhoršom neposlušné voči Bohu povzbudzovať neveriacich, aby prijímali Večeru Pánovu.

Varovanie pred životom a smrťou

Preto hovorím, že je to nezodpovedné, lebo varovania, ktoré Pavol dáva pred nehodným prijímaním Večere Pánovej, sú v konečnom dôsledku varovaniami pred životom a smrťou. Toto hovorí v 1. liste Korinťanom 11:27-28:

Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha.

Čo zistí neveriaci človek, ak sa skúma pred prijímaním? Nájde svoju nevieru. A presne na to chce Pavol poukázať. Prevláda vo vašom živote neviera? Ak áno, neprijímajte túto večeru v domnienke, že na tom nezáleží. To je celý zmysel sebaskúmania. Prečo by ste teda vedome pozývali neveriacich do tejto smrteľnej situácie, aby hrešili?

Pokračujme v čítaní 29. verša:
Lebo každý, kto je a pije bez toho, aby rozoznával telo, je a pije súd nad sebou samým.
Rozoznávať telo znamená pochopiť úplnú jedinečnosť a slávu Ježišovho fyzického tela ako jedinej a cennej obety za hriechy. Toto neveriaci nerobia.

Verše 30-32: Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.

Preto hovorím, že je nezodpovedné povzbudzovať neveriacich, aby prijímali Večeru.

Skutoční veriaci, ktorí potrebujú byť káznení kvôli spôsobu, akým požívajú Večeru Pánovu, môžu byť zachránení, aj keď zomrú v dôsledku nehodného prijímania Večere Pánovej. Čo by sa však stalo s neveriacim človekom? Nebude spasený.

Keď Ježiš, ako aj Pavol povedali, že vždy, keď jeme Večeru Pánovu, robíme to na pamiatku Pána Ježiša (Luk. 22:19; 1.Kor.11:24), nemali na mysli iba spomienku, ktorú má na mysli neveriaci človek, že si len spomína, že možno existoval taký človek ako Ježiš – a možno zomrel za naše hriechy. Ježiš mal na mysli, že by sme si mali pripomínať vzácnosť toho, čo sa stalo, keď zomrel a vylial svoju krv. Táto spomienka je pripomienkou vďačnosti - nie pripomienkou pochybovača o tom, čo urobil Pán Ježiš.

Spoločné zdieľanie Krista

Nasledovné verše jasne vysvetľujú, čo znamená Večera Pánova. Večera Pánova je podľa 1. Kor. 10:16-22 zdieľaním a účasťou na Kristovej obeti:

Nie je vari kalich dobrorečenia, ktorý žehnáme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je azda účasťou na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. Pozrite na Izrael podľa tela: Azda tí, čo jedia obety, nemajú účasť aj na oltári? Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? Nie. Ale čo obetujú, obetujú démonom, nie Bohu. No ja nechcem, aby ste mali spoločenstvo s démonmi. (1.Kor.10:16-20)

Inými slovami, chlieb predstavuje cirkev, Kristovo telo, ktoré má účasť na Kristovom živote. To si neveriaci nedokáže predstaviť.

Verše 21-22 jasne hovoria: Nemôžete piť z Pánovho kalicha aj z kalicha démonov; a nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole démonov. Alebo máme vyvolať žiarlivosť Pána? Sme azda silnejší ako on? (1.Kor.10:21-22)

Pavol tu porovnáva neveriacich, ktorí majú svoje pohanské zvyky, kde jedia a pijú s veriacimi, ktorí si pripomínajú jedením obeť Pána Ježiša a popiera, že sa môžeme zúčastniť na oboch. Bolo by tragickým nepochopením slávnej zmluvy medzi Kristom a jeho ľudom pri Večeri Pánovej, ak by kazatelia chceli použiť túto Večeru ako evanjelizačný nástroj, ktorý má neveriacich ľudí nasmerovať k Ježišovi.

Nádhera tejto Zmluvy spočíva po prvé v tom, že pripomína, aký je základ našej viery v Kristovej krvi a tele obetovanom za nás. Po druhé, dochádza k spoločenstvu, alebo ako sa hovorí v 1.Kor.10, k účasti na Kristovi, k duchovnej účasti na ňom, keď sa ním živíme vierou a sýtime a posilňujeme svoju dušu a svoju vieru. To nemôže robiť žiadny neveriaci v Ježiša Krista. To je zmysel tohto okamihu.

Záleží nám na neveriacich

Dovoľte mi skončiť takto: Áno, áno, áno, Večera Pánova ukazuje neveriacim na Krista, ale jasne ukazuje, že nie sú a nemôžu byť jej účastníkmi . Nie sú účastníkmi odpustenia Pána Ježiša. Nie sú účastníkmi spasenia. Nie sú účastníkmi jeho druhého príchodu a záchrany pred jeho hnevom. To im hovorí, prečo sa nemajú zúčastniť na tejto Večeri . Pri neúčasti a pri sledovaní Večere Pánovej im dávame najavo, aby si uvedomili, o čo prichádzajú.

Spomínam si na muža, ktorý sedával na balkóne priamo predo mnou v našom kostole mesiac čo mesiac, rok čo rok, každú nedeľu pri vysluhovaní Večer Pánovej. Bol neveriaci a mal veriacu manželku. Nikdy nevynechal žiadnu nedeľu. Poznal som ho. Rozprávali sme sa o Ježišovi. Bol to však očividne neveriaci človek. A počas vysluhovania som povedal: "Ak ešte neveríš Kristovi, nechaj tácku prejsť a rozmýšľaj o kráse evanjelia." Pozeral som sa pri týchto slovách priamo na neho, do jeho tváre.

Potom, v jednu nedeľu po Večeri Pánovej, sa zastavil vo dverách, chytil ma za ruku a povedal: "Pastor, musíme sa porozprávať." A nasledujúcu stredu večer o 22:30 ho Boh zachránil a o niekoľko týždňov som ho pokrstil. Takto to funguje. Nevyhadzujte neveriacich zo svojich bohoslužieb. Ukazujte im krásu evanjelia, ale povedzte im, že by sa ešte nemali zúčastňovať prijímania symbolov nášho vykúpenia. Nech všetkým takýmto Boh otvorí oči, aby videli, čo pre nich urobil Ježiš, pretože chceme, aby sa z toho tešili spolu s nami.