John Piper odpovedá

Jednou z najčastejších otázok, ktoré nám kladú poslucháči je, prečo Boh zatvrdzuje srdce hriešnika. Téma sa prelína v celom liste Rimanom.

Poslucháč sa pýta: "Nedávno som čítal List Rimanom 1:24-27 a Pavol tam hovorí, že Boh hriešnikov vydal nečestným vášňam ako dôsledok ich hriechu. Ale keď som sa potom dostal k Rimanom 9:1-29, zdá sa, že Pavol naznačuje, že Boh sám zatvrdzuje hriešnikov k nevere. Boh 'zatvrdzuje, koho chce' (Rim. 9:18). Takže podľa 1. kapitoly Listu Rimanom Boh zatvrdil týchto hriešnikov, a vydal ich nečestným vášňam? Ako to bolo? Zatvrdili si hriešnici svoje srdcia sami, alebo ich zatvrdil Boh?

Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov. Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá. (Rim.1:23-24)

Ďalej, podľa Starého zákona Boh najprv povedal, že zatvrdí faraónovo srdce (2. Moj. 4:21; 7:3). A potom faraón zatvrdil svoje srdce (2. Moj. 8:15.32). Potom Boh zatvrdil jeho srdce ešte viac (2. Moj. 9:12). Potom si faraón ešte viac zatvrdil svoje srdce (2. Moj. 9:34). Ako funguje táto postupnosť vo všeobecnosti? Alebo keď Boh podľa listu Rimanom 1 kvôli túžbe svojich sŕdc ľudí vydal napospas nečistote a zatvrdenie faraónovho srdca sú odlišné kategórie? Týkajú sa iného národa a kultúry?

V prvom rade chcem povedať, že v ľudskom srdci neexistuje také veľké zatvrdenie voči Bohu, či už z Božieho nariadenia, alebo z ľudskej skazenosti, ktorú by Boh nemohol prekonať a zachrániť aj toho najtvrdšieho hriešnika. Toto je jadrom novozmluvného zasľúbenia z Ezechiela 11:19:
"... nového ducha vložím do ich vnútra. Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa."

Ach, Pane, Hospodin, pozri, ty si svojou veľkou mocou a vystretým ramenom utvoril nebesá a zem, tebe nijaký div nie je nemožný. (Jeremiáš 32:17).

Toto hovorím na úvod, pretože viem, že tisíce ľudí, ktorí nás sledujú, majú priateľov a rodinu, ktorí sa roky bránia evanjeliu, a viem, aké ľahké je zúfať si, či by niekedy mohli byť spasení. Chcem zdôrazniť, že práve všemohúcnosť, zvrchovanosť a slobodna vôľa Boha, ktorý hovorí: "Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zatvrdím, koho zatvrdím" - práve táto sloboda a moc je našou jedinou nádejou, že ľudská tvrdosť nemôže obstáť pred milosrdenstvom zvrchovaného Boha. Od toho chcem začať.

Skazení od narodenia

Zamyslime sa nad touto otázkou: Zatvrdil Boh hriešnikov v Rimanom 1:24,26,28 skôr, ako ich vydal nečestným vášňam? Dovoľte mi citovať jeden z týchto veršov.

A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší. (Rim.1:28)

Je jasné, že pred tým, ako ich Boh vydal skazenej mysli, je tu hriešny, vzdorovitý stav každého človeka. Inými slovami Boh nie je pôvodcom ich vzbury. Tá tu bola predtým, než ich vydal ich vlastnej skazenosti.

Aký bol ich stav pred ich zatvrdením? Pavol to opísal v liste Efezanom 4:17-18 takto:

Nežite už tak, ako žijú pohania v márnosti svojho zmýšľania, so zatemnenou mysľou, odcudzení Božiemu životu pre ich nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zatvrdenosť ich srdca.

Pavol sleduje stav pohanov (to sme prakticky všetci, ale zahŕňa to aj židovský národ) cez ich zatemnenú myseľ, cez odcudzenie sa Bohu, cez nevedomosť a nakoniec cez zatvrdenosť ich srdca. To je základný problém. A Pavol jasne hovorí, že takto duchovne mŕtvi sú nielen pohania, ale aj Židia, pretože v Efez.2:1-3 hovorí:

Aj vy ste boli mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch, v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa nadzemskej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní.

Kvôli Adamovmu pádu zahynú všetci.

Dôsledky Adamovho pádu si nedokážeme úplne vysvetliť, ale je to uvedené v Písme; totiž ľudia vo svojej prirodzenosti stoja pred spravodlivým Božím hnevom. „Boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní ľudia“. To je stav každého prirodzeného človeka. Od prirodzenosti sme "synovia neposlušnosti" - to znamená, že od prirodzenosti neposlúchame; neposlúchať je naša prirodzená vlastnosť. Svojou prirodzenosťou sa voči Bohu búrime. Svojou prirodzenosťou sme sebeckí, Boha ignorujeme a znevažujeme. A preto si za svoju prirodzenosť zasluhujeme Boží hnev.

Čím to je, že všetky ľudské bytosti sú od prirodzenosti vystavené spravodlivému Božiemu hnevu kvôli našej náchylnosti neposlúchať a búriť sa ako synovia neposlušnosti? Pavlova odpoveď v liste Rimanom 5 znie, že Adamov hriech nakazil ľudský rod - to znamená, že trest, ktorý dopadol na Adama, dopadol na nás všetkých, ktorí sme súčasťou Adama ako jeho potomkovia. Takto to Pavol vyjadruje v Rimanom 5:18 - 19:
„Tak ako priestupok jedného priniesol odsúdenie všetkým ľuďom...“,(v.18)
"Lebo...neposlušnosťou jedného človeka sa mnohí stali hriešnikmi...“.(v.19)

Odpoveď na otázku "Zatvrdil Boh hriešnikov z Listu Rimanom 1 skôr, ako ich vydal nehanebným vášňam?" je v tomto zmysle kladná: Áno, Boh vyniesol v Adamovi rozsudok nad celým ľudským pokolením. Naša zatvrdilosť je dôsledkom Božieho súdu nad celým ľudským pokolením v našom praotcovi Adamovi. Táto zatvrdilosť , alebo mŕtvolnosť, ktorú máme všetci od Adama, je nám vlastná. Všetky texty v Biblii o Božom zatvrdzovaní majú toto pozadie, čo znamená, že každý prípad zatvrdnutia môže znamenať, že Boh niekoho vydáva napospas zatvrdnutiu, ktoré určil na počiatku.

Milosť od začiatku.

Dôvod, prečo hovorím "od počiatku" a "nariadené od počiatku" je ten, že Pavol hovorí:

Takto aj v tomto čase jestvuje zvyšok [veriaci židovský ľud], vyvolený z milosti.  Ak však z milosti, tak už nie zo skutkov, veď inak by milosť už nebola milosťou. Čo teda? Izrael nedosiahol, čo hľadal, ale dosiahol to iba vyvolený zvyšok. Ostatní však zostali zatvrdení,  ako je napísané: Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli — až do dnešného dňa. (Rim.11:5-8)

Pavol sleduje vyslobodenie zo zatvrdnutosti k vyvoleniu milosťou, ktoré sa stalo pred založením sveta:

"Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske. Podľa milostivého rozhodnutia svojej vôle nás predurčil, aby sme skrze Ježiša Krista dostali synovstvo." (Efez.1: 4-5).

Od počiatku - teda od samého začiatku Božieho večného plánovania pred stvorením sveta- si vyvolil svoj ľud, aby ho skrze Krista zachránil z tohto stavu zatvrdnutosti, čo znamená, že by sme mali byť veľmi, veľmi vďační, že sa nám otvorili oči pre Kristovu pravdu a krásu a že naše kamenné srdce bolo odstránené, pretože sme si to nespôsobili sami. Toto vyslobodenie z tvrdosti bolo zvrchovaným dielom Boha, ktorý si nás pred založením sveta vyvolil za svoje mäkké, poddajné veriace deti.

Naša jediná nádej

Čo sa týka druhej otázky o kategóriách zatvrdnutosti vzhľadom k odlišným národom a kultúram, je to samostatná téma . Dovoľte mi, aby som skončil aspoň jedným postrehom.

Vzhľadom na text Rimanom 1:24,26,28 je zrejmé, že súčasná hriešna kultúra nášho národa dozrieva na súd. Potvrdzuje to pravdu, že čoraz hlbšie upadanie do otroctva hriechu je Božím súdom. To je zmysel Listu Rimanom 1:18:

"Lebo hnev Boží sa zjavuje s neba na každú bezbožnosť a neprávosť ľudí, ktorí zadržujú pravdu neprávosťou.“
Toto „zadržovanie pravdy “ je prejavom Božieho súdu a jeho hnevu. Zadržovanie pravdy a spravodlivosti, ktoré spôsobuje úpadok do čoraz zjavnejšieho hriechu a degradáciu jednotlivcov, dokonca zánik národov je spôsobené jednak (1) prirodzenou zatvrdnutosťou nášho srdca voči Bohu, jednak (2) tým, že nás Boh tejto zatvrdnutosti vydáva napospas.

Vďaka Evanjeliu však existuje nádej, pretože Boh v Novej zmluve, ktorá je prísľubom z Ezechiela 11: 19-21 sľubuje:

„Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra. Odstránim kamenné srdce z ich tela a vložím im srdce z mäsa, aby chodili podľa mojich ustanovení, aby zachovávali moje nariadenia a plnili ich. Oni budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom, avšak na hlavu tých, ktorých srdce sa pridŕža mrzkých a ohavných modiel, uvalím trest za ich cesty,“ znie výrok Pána, Hospodina.

To je moja modlitba za nás, našich priateľov, blízkych, naše rodiny a všetky národy sveta: aby z nás Boh odstránil kamenné srdce.