John Piper odpovedá

Čo je kľúčom k efektívnej službe? Takmer každý kresťan chce, aby ho Boh použil ku premene životov iných. Ako nás Boh môže použiť? Ako v nás a prostredníctvom nás robí službu účinnou?

Božím cieľom pri stvorení vesmíru je ukázať veľkosť slávy svojej milosti v utrpení svojho Syna. Pridáte sa k Jeho Synovi, aby sa vo vás mohlo prejaviť uspokojenie zo slávy milosti tým, že sa k nemu pridáte na Golgotskej ceste utrpenia? Dnes už svet vidí zvrchovanú slávu Krista inak, ako v tom, že opustíme svet zábavy a začneme žiť spôsobom obetujúceho sa misionára, ktorý sa svetu môže javiť tak, akoby náš poklad bol v nebi, a nie na zemi. Je to však jediná cesta.

Evanjelium prosperity nikoho neprinúti oslavovať Ježiša. Donúti ľudí oslavovať prosperitu. Samozrejme, že chcem mať takého Ježiša, ktorý sa mi postará o nové auto. Kto by nechcel Ježiša, ktorý mi dá zdravie, auto, pekné manželstvo? Vezmem si tvojho Ježiša, ak je to dobre zaplatené. Ľudí nezískate pre Ježiša tým, že sa budete vyberane obliekať a šoférovať drahé auto. Takto nezískate žiadnu chválu pre trpiaceho Krista.

Podstúpenie nebezpečenstva kvôli Kristovi

Pavol povedal, že ak nie je vzkriesenie, sme zo všetkých ľudí najúbohejší. (1.Kor. 15:19) Počúvajte, ako to vyjadril na základe vlastnej skúsenosti: „Načo sme potom aj my v nebezpečenstve každú hodinu? Každý deň zomieram, na vašu chválu, bratia, ktorú mám v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.“ (1. Kor.15:29-31)

Pavol hovorí o dvoch veciach : (1) "Každú hodinu som v nebezpečenstve" a (2) "Každý deň zomieram". "Každý deň sa vystavujem nebezpečenstvu, len aby som svojím utrpením oslávil Krista. Nerobil by som to, keby nebolo pravdou, že môžem očakávať vzkriesenie z mŕtvych, kde sa mi tisíckrát vráti všetko, čo som vložil do služby Ježišovi. Nešiel by som touto cestou, ak by nebolo vzkriesenie. Každú hodinu som kvôli tomu v nebezpečenstve. Každý deň zomieram na svojom tele."

Možno sa niekto pýta: "Prečo to robíš, Pavol? O čo ti ide? Má zmysel tvoj život plný rizika a utrpenia?" "Áno, má," odpovedám. „Prečo som sa rozhodol riskovať svoj život pre Krista? Prečo to robím?

Doplňujem Kristovo utrpenie

Pavol hovorí v liste Kolosanom 1:24. „...ktorý sa teraz radujem vo svojich utrpeniach za vás a doplňujem nedostatky súžení Kristových na svojom ľudskom tele za jeho telo, ktorým je cirkev.“

To je takmer rúhanie, povedať: "vo svojom tele - vo svojom padlom, hriešnom tele - dopĺňam (alebo vypĺňam) to, čo chýba Kristovým utrpeniam." Bolo by to rúhanie, keby tým chcel povedať, že Kristovým utrpeniam v jeho vykupiteľskom diele niečo chýbalo. "Dlh, ktorý zaplatil Kristus za hriech, nie je dostatočný. Ja pridám zvyšok, aby svet mohol mať zmierenie, ktoré je dostatočné za jeho hriechy." To je kacírstvo. Ale to nie je to, čo Pavol mal na mysli.

Čo mal na mysli, keď povedal "v mojom tele"? Čo by ste tým mysleli vy? Keby ste zajtra odišli a povedali: "Dobre, nech mi Boh pomáha, idem doplniť to, čo chýba Kristovým utrpeniam medzi pohanskými národmi tohto sveta," čo by ste tým mysleli? Ako by ste na to odpovedali? Určte by ste tým nemali myslieť to, že niečo pridávate k vykupiteľským zásluhám, alebo hodnote Kristovej smrti, ale že sa pridávate k utrpeniu tých, za ktorých Kristus zomrel - vo svojom vlastnom tele a utrpení.

Pripojiť sa ku Kristovmu utrpeniu

Zbor vo Filipách miluje Pavla. Pavol je vo väzení v Ríme, stovky kilometrov ďaleko. V liste Filipanom 2:24-30 píše o Epafroditovi : ".... Pokladal som však za potrebné poslať k vám Epafrodita, svojho brata, spolupracovníka a spolubojovníka, ktorého ste vyslali, aby mi poslúžil v mojej núdzi. Veď už túžil po všetkých vás a znepokojoval sa, že ste sa dopočuli o tom, že ochorel. A naozaj bol na smrť chorý, Boh sa však nad ním zmiloval, a nielen nad ním, ale aj nado mnou, aby som nemal zármutok nad zármutok. Preto som ho čo najskôr poslal, aby ste opäť mali radosť, keď ho uvidíte, a ja aby som mal menej zármutku. Prijmite ho teda v Pánovi s veľkou radosťou a vážte si takých ľudí. Lebo on sa pre Kristovo dielo priblížil až k smrti: aj svoj život vystavil nebezpečenstvu, aby doplnil, čo chýbalo vašej službe voči mne.“

V paralelnom citáte v liste Kolosanom 1:24 Pavol hovorí: „Teraz sa radujem, že za vás trpím a dopĺňam vo svojom tele, čo chýba Kristovým utrpeniam pre dobro jeho tela, ktorým je Cirkev.“ Pavol radostne prijíma obetu aj požehnanie, ktoré mu ako zbor poslali po Epafroditovi, aby mu preukázali svoju lásku." Epafrodit to berie Pavlovi – nevieme, čo to bolo. Mohli to byť peniaze, mohlo to byť jedlo, oblečenie, a on to berie do Ríma a takmer zomiera. Trpí pri tom. Trpí pri rozširovaní lásky Filipanov voči Pavlovi.

A potom je tam slovo, ktorým Pavol povzbudzuje kresťanov vo Filipách , aby radostne prijali takého človeka, ako je Epafrodit: "lebo takmer zomrel pre Kristovo dielo, riskujúc svoj život, aby doplnil to, čo chýbalo vo vašej službe voči mne." (Filip. 2:30)

V liste Filipanom 2:30 je takmer presne tá istá formulácia ako v liste Kolosanom 1:24, kde Pavol hovorí, že dopĺňa to, čo chýba v Kristovom utrpení. A Epafrodit dopĺňa to, čo chýba v službe Filipanov voči Pavlovi.

Čo chýbalo v službe Filipanov? Komentátor Marvin Vincent to vystihol dobre: „Dar pre Pavla bol darom cirkvi ako tela Kristovho. Bola to obetavá služba lásky. To, čo chýbalo a čo bolo s vďačnosťou poskytnuté Pavlovi, bolo osobné predloženie tejto obety cirkvou. Pavol predstavuje Epafrodita, ktorý tento nedostatok doplnil svojou láskyplnou a horlivou službou.

Myslím si, že presne to znamená verš Kolosanom 1:24, keď Pavol hovorí: "Teraz sa radujem, že za vás trpím a dopĺňam vo svojom tele, čo chýba Kristovým utrpeniam pre dobro jeho tela, ktorým je Cirkev.“ Myslí tým, že Kristus zomrel za milióny ľudí na celom svete - za ľudí v pohanských národoch sveta. Ich dlh bol splatený Kristovou obetou a oni o tom ani nevedia - nemôžu to okúsiť, nemôžu to cítiť. Nemôžu s nami spievať: "Ďakujem ti za kríž, priateľ môj. Ďakujem ti za kríž, Ježiš!" V utrpení im niečo chýba- konkrétne zviditeľnenie utrpenia. Nie je to pri nich zrejmé.

Čo skutočne uspokojuje?

Možno zareagujete slovami: "Samozrejme, evanjelium sa musí šíriť." To je pravda. Ale v skutočnosti Pavol nehovorí o tom . Nehovorí, že evanjelium sa musí šíriť. Hovorí: "Práve cez moje telo a moje utrpenie prichádza Kristovo utrpenie k pohanským národom sveta." Ako sa Ježišove utrpenia dostanú k pohanom? Prichádzajú prostredníctvom vášho utrpenia. To je zmysel verša Kolosanom 1:24.

Je to úžasné tvrdenie. Zamyslime sa na chvíľu nad históriou misií. Ako sme dosiahli to, že dnes 1,3 alebo 1,4 miliardy ľudí vyznávajú vieru v Ježiša Krista, keď na počiatku ich bolo od 12? Ako sme sa sem dostali? Viete, aká je odpoveď? Utrpenie. Nikdy nedošlo k prielomu vo zvestovaní evanjelia medzi ľuďmi bez utrpenia. Ak sa chystáte byť misionárom, poznačte si to: príde bolesť, strata dieťaťa, malária, manželské rozpory, napätie v tíme, démonický odpor, mučeníctvo. Príde to. Nemyslite si, že je to čudné, keď to príde. Je to cena evanjelia.

Ježiš zaplatil svojím životom za našu spásu. My sa k nemu pripájame v tomto utrpení, aby sme ukázali jeho podstatu. Ako ukázať ľuďom akú cenu má Kristovo utrpenie v nás, ak sa tvárime, že je to iba prosperita, zábava, počítačová hračka, ktorou sa uspokojujeme?