John Piper odpovedá

Budeme sa modliť v nebi? Túto otázku nám položil náš poslucháč. Pýta sa: "Dnes sme na pobožnosti spievali starú klasickú pieseň 'Aký priateľ je nám Ježiš'. Vo štvrtom verši sú slová, ktoré hovoria: 'Čoskoro v sláve jasnej, nezakalenej, nebude treba modlitby,'. Týka sa to toho, keď budeme v nebi. Predtým som si tieto slová neuvedomoval, ale teraz ma to zarazilo. Je teda modlitba len pozemskou záležitosťou? Má modlitba v nebi nejakú úlohu? Dáva nám Biblia nejaký obraz, ako budeme komunikovať s Bohom vo večnosti?"

Najskôr si povedzme pár slov o piesni a potom o otázke modlitby v nebi, čo o tom hovorí Písmo. Som si istý, že Joseph Scriven, autor originálneho textu tejto piesne chcel týmto veršom povedať, že v nebi už nebude žiadna bolestivá potreba sa za niečo modliť , potreba modliť sa k Bohu za pomoc v našich problémoch, pretože tam už nebudú žiadne problémy. Nebudeme volať o pomoc v našich problémoch, pretože už nebudeme mať žiadne problémy.

Už žiadne slzy

Myslím si, že toto všetko mal na mysli autor textu piesne. Dovoľte mi, aby som vám ju voľne prečítal:
(Spevník 400 kresťanských piesní , BJB – č.328)
Akého priateľa máme v Ježišovi, všetky naše hriechy a trápenia znášal!
Aká je to výsada môcť niesť k Bohu všetko v modlitbe!
Ó, o aký pokoj často prichádzame,
Ó, akú zbytočnú bolesť znášame, pretože všetko nenesieme k Bohu na modlitbe.
Máme skúšky a pokušenia? Máme problémy?
Nikdy by sme sa nemali nechať odradiť v modlitbe sa obrátiť na Pána
Môžeme nájsť takého verného priateľa, ktorý sa s nami podelí o všetky naše trápenia?
Ježiš pozná každú našu slabosť, predneste ju k Pánovi v modlitbe.
Sme slabí a obťažení, zaťažení bremenom starostí?
Drahý Spasiteľ je naše stále útočisko , prineste to k Pánovi v modlitbe!
Opovrhujú tebou tvoji priatelia a opúšťajú ťa?
Prines to k Pánovi v modlitbe!

Vezme ťa do svojho náručia a ochráni, u neho nájdeš útechu.

Náš Spasiteľ nám zasľúbil, že ponesie všetky naše bremená. Kiež by sme vždy, Pane, prinášali všetko k tebe v úprimnej modlitbe. Čoskoro v slávnej, jasnej, nezakalenej budúcnosti, nebude treba sa modliť .Chvála a nekonečné uctievanie tam bude naším blaženým údelom.

Výraz "nebude treba sa modliť " chápem tak, že v nebi nebudeme mať potrebu prosiť Boha o pomoc pri nesení našich bremien, pri nesení našich problémov, pri nesení našich trápení, našich zármutkov, našich bolestí, pri nesení našich pokušení. Práve o tom sa v piesni hovorí. V nebi bude už iba chvála a uctievanie. Autor textu definoval modlitbu ako volanie o pomoc uprostred našich pozemských trápení. Keďže v nebi už nebude žiadne trápenie, v nebi už nebude potreba volať v modlitbe o pomoc.

Na zemi ako v nebi

Toto hovorí autor piesne. A čo o tom hovorí Písmo? Najprv sú tu Jánove videnia v Zjavení. Tu sú len dve z nich. Modlitba v nebi zaznieva v Zjavení 5:8-10:
A potom, čo knihu vzal, štyri bytosti a dvadsaťštyri starších padlo pred Baránkom. Každý mal citaru a zlaté čaše plné kadidla, čo sú modlitby svätých. A spievali novú pieseň...

A Zjavenie 7:9-10:
Po tomto som pozeral a uvidel som veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať; z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka stáli pred trónom a pred Baránkom. Oblečení boli do bieleho rúcha, v rukách mali palmové ratolesti a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi.“
A potom sa zamyslime nad Listom Rimanom 8:26 - 27. Toto je naozaj zaujímavý a ťažko pochopiteľný text o tom, že Boh nám dáva Ducha Svätého, aby nám pomohol modliť sa, keď sa nevieme modliť, pretože Boh je taký žiarlivý, že aj v ťažkých chvíľach, keď môžeme len vzdychať, posiela svojho Ducha Svätého, aby sa modlil v nás a za nás.
Takisto aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Veď nevieme ani to, za čo sa máme modliť. Ale sám Duch sa za nás prihovára nevysloviteľnými vzdychmi. Ale ten, čo skúma srdcia, pozná zmýšľanie Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.

Duch Svätý nás povzbudzuje aj bez slov, keď iba vzdycháme vedení ním samým.
Ale ten, čo skúma srdcia, pozná zmýšľanie Ducha, lebo sa prihovára za svätých tak, ako chce Boh.
Zdá sa mi, že ak Boh vynakladá mimoriadne úsilie na to, aby nás viedol k modlitbe, keď sme slabí, o čo viac sa bude tešiť z toho, že nás vypočuje, keď sa budeme modliť bez pochybovania.

Hostina so Ženíchom

Uvedomme si tiež, že Cirkev je v Liste Efezanom 5:25-30 zobrazená ako Kristova nevesta, ktorá je pripravená na večné manželstvo so svojím manželom Kristom, v nepoškvrnenej kráse, v dokonalom vzťahu. Máme si myslieť, že v tomto manželstve neexistuje žiadna komunikácia? Čo by to bolo za manželstvo?
Ježiš niekoľkokrát vykresľuje svoj návrat na zem ako príchod, keď sa so svojimi učeníkmi delí o štedrovečerný stôl.

Vy ste však v mojich skúškach zostali pri mne. 29 A ja vám dávam kráľovstvo, ako ho mne dal môj Otec, 30 aby ste jedli a pili pri stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela. (Luk. 22:28 - 30)
Alebo iný text:
Blahoslavení, ktorí sú pozvaní na Baránkovu svadobnú večeru. (Zjav. 19:9).
Neviem si predstaviť, že Ježiš by pozval hostí na hostinu, dobre ich nakŕmi, dá im napiť a nikto pri tomto stole neprehovorí ani slovo. Takto hostiny nefungujú.

Chvála, ktorá nikdy neskončí

A napokon je tu príkaz celej zemi v Žalme 66:3-4.
Povedzte Bohu: „Úžasné sú tvoje skutky! Taká nesmierna je tvoja moc, že ti pochlebujú tvoji nepriatelia. Nech sa ti klania celá zem, nech ťa ospevujú, nech ospevujú tvoje meno!“

Takže máme príkaz hovoriť Bohu chvály. Hovoriť „Úžasné sú tvoje skutky!“ je príkaz hovoriť to nielen potom, pri vyvrcholenie vekov, ale aj teraz.
Takže áno, budeme sa modliť aj v budúcom veku v nebi. Budeme vylievať pred Bohom svoje srdcia na veky vekov a budeme vnímať aj jeho srdce. Bude nám ukazovaná stále nová sláva z nesmierneho bohatstva jeho dobroty. (Efez. 2:7).
A myslím si, že sa to tam píše preto, aby sme vedeli, že naše slová chvály budú stále nové, svieže a aktuálne a nikdy nebudú pre nás nudné, pretože bohatstvo Božej slávy je nekonečné a nesmierne. Takže sa nemôže stať, že nám dôjdu slová chvály. Naša chvála sa nikdy nevyčerpá. Tu, na zemi to je možné. Áno, vyčerpáme sa; dôjdu nám slová na jazyku. Ale tam sa to nestane. A ako hovorí C. S. Lewis, vyjadrovanie našej radosti v chvále nebude len ako doplnok radosti - bude to radosť v Bohu samotnom, v prežívaní jeho prítomnosti.