John Piper odpovedá

Kniha Jób je hlboké dielo o ľudskom utrpení, hodné celoživotného štúdia a premýšľania. Bol však samotný Jób skutočnou, historickou postavou , alebo je Jób iba mýtickou legendou? A záleží nakoniec na tom, čím bol - skutočnosťou alebo iba legendou? S touto otázkou sa na nás obrátila naša poslucháčka. Píše:

"Nedávno som bola na spomienkovej bohoslužbe v jednom zbore, na ktorej pastor povedal, že Jób je vymyslená postava. Povedal, že ponaučenia z tejto knihy sú však stále užitočné. Čo si o tom myslíte vy? Bol Jób skutočnou osobou alebo nie? Prečo áno, alebo prečo nie? A myslíte si, že na tom záleží?"

Jób-skutočnosť alebo fikcia?

Keby som počul svojho kazateľa s istotou vyhlasovať, že Jób bol vymyslenou postavou, vážne by som uvažoval o tom, že si nájdem inú cirkev. Hovorím to preto, že nie sú dôvody na dogmatické tvrdenie, že Jób je vymyslený. To je môj prvý dôvod.

Mojím druhým dôvodom je, že sklon považovať knihu Jób za fikciu s morálnou pravdou prezrádza kazateľovu pochybnosť voči pravdivosti odkazu Biblie. Takto by som to vyjadril za seba. Povedal by som, že jeho predsudky smerujú nesprávnym smerom. To je moja obava.

Existujú dobré dôvody na to, aby sme knihu Jób považovali za presný opis udalostí, ktoré sa skutočne stali, alebo jednoducho povieme: "Je to len predstava.“ Čítal som niekoľko komentátorov, ktorí hovorili: "Je to len predstava. Nevieme, či je to podobenstvo, alebo či je to skutočná história. Na tom však nezáleží," hovoria. Dovoľte mi uviesť tri dôvody, prečo tento príbeh môžeme považovať za skutočnú históriu, nie za podobenstvo s dobrým mravným ponaučením a dobrou teológiou.

Muž z Uz

Po prvé, vezmime si spôsob, akým sa kniha začína: "V krajine Uz bol človek, ktorý sa volal Jób" (Jób 1: 1). Porovnajte to so začiatkom knihy Sudcov 17:1, kde sa začína príbeh: " Na Efrajimskom pohorí bol muž, ktorý sa volal Micha." Alebo to porovnajte so začiatkom 1. knihy Samuelovej: " Bol akýsi muž z Ramatajim-Cofímu, z Efrajimského pohoria, menom Elkana. Bol synom Jerocháma, syna Elihua, syna Tochua, syna Efraťana Cúfa." (1.Sam.1:1).

Jedným zo spôsobov, ako posúdiť, či je dané dielo históriou, alebo vymyslené, treba porovnať, ako sú knihy napísané. Skutočnosť, že kniha Jób sa začína tak, ako sa začínajú tie kapitoly, ktoré nie sú prezentované ako podobenstvo alebo výmysel, je prinajmenšom jedným z ukazovateľov toho, ako by to čitatelia mali brať, keď by začali čítať túto knihu. Mali by ju brať tak, ako brali Sudcov alebo 1. Samuelovu knihu – teda ako opis vecí, ktoré sa skutočne stali. To je môj prvý argument.

Prepojenie s históriou

Po druhé, v Ezechielovi 14:12-20, kde prorok ukazuje, aký bezmocný je Jeruzalem voči Božiemu súdu kvôli tomu, koľko nemravnosti je v krajine, sa píše toto:

Potom mi zaznelo slovo Hospodina: „Človeče, ak krajina zhreší proti mne tým, že sa mi spreneverí, vystriem proti nej ruku a polámem jej palicu na nosenie chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej človeka i dobytok. Aj keby boli uprostred nej títo traja muži: Noach, Daniel a Jób, oni sami by si zachránili život svojou spravodlivosťou,“ znie výrok Pána, Hospodina.
A stalo sa mi slovo Hospodinovo: "Synu človeka, keď sa krajina prehreší proti mne tým, že koná bez viery, a ja proti nej vztiahnem ruku, rozbijem jej zásoby chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej ľudí i zvieratá, aj keby v nej boli títo traja muži, Noe, Daniel a Jób, zachránili by si svojou spravodlivosťou len život. . . .

Alebo keby som poslal mor na tú krajinu a krvavo by som vylial na ňu svoju prchkosť a vykynožil by som z nej ľudí a zvieratá, ale Noach, Daniel a Jób by boli uprostred nej, ako žijem,“ znie výrok Pána, Hospodina. (Ezechiel 14:12-14,19-20)

Teraz viem, že existujú viac-menej konzervatívni učenci, ktorí tvrdia, že tieto mená - Noe, Daniel a Jób - sa tu nespomínajú preto, že sú historické, ale preto, že sú v knihách, ktoré rozprávajú ich príbeh. Napriek tomu je prípad Jeruzalema taký zlý, že pisateľ Ezechiel si vyberá tri osoby, z ktorých dve sú zjavne historické a o druhej by sme predpokladali, že je historická.

Zamyslite sa so mnou, keď si všimneme dve veci. Noe a Daniel sú jednoznačne historickí. Biblia ich nikdy nepovažuje za vymyslených a Jób je s nimi uvedený bez akéhokoľvek rozlišovania. To by bolo zvláštne, keby Jób nebol ako oni historickou osobou. Druhá vec, ktorú si treba všimnúť je, že Ezechiel pripúšťa možnosť, že Noe, Daniel a Jób by mohli byť "v krajine". Bolo by to veľkým domýšľaním tvrdiť, že Noe a Daniel ako historické osoby, by mohli byť v krajine ako skutoční ľudia, ale o Jóbovi treba uvažovať ako o vymyslenom človekovi.

Inými slovami, zdá sa mi, že by sme potrebovali veľmi silné dôvody, aby sme si mysleli, že Jób je vymyslený, ak by sme chceli knihu proroka Ezechiela 14:14 a 19 chápať takýmto neprirodzeným spôsobom. Dve historické postavy a jedna vymyslená sú opísané rovnakým spôsobom? Pochybujem o tom.

Svedčí o tom aj apoštol Jakub

V Jakubovom liste 5:10-11 Jakub hovorí toto:
Za vzor, ako znášať utrpenie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. Hľa, blahoslavíme vytrvalých. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, k čomu ho Pán nakoniec priviedol. Veď Pán je veľmi milosrdný a ľútostivý.

Teraz sa opäť nájdu takí, ktorí povedia: "To nič nedokazuje o Jóbovej historickej existencii. Je len použitý ako fiktívna postava, tak ako by sme mohli použiť napríklad Shakespearovho Hamleta ako príklad tragickej nerozhodnosti." Jakub iba hovorí, že Jób je použitý ako príklad vytrvalosti.

Naozaj? Veď Jakub hovorí: "Vezmite si prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. Hľa, za blahoslavených považujeme tých, ktorí zostali vytrvalí. Počuli ste o vytrvalosti Jóbovej." Nehovorí o Jóbovi ako o vymyslenom. S Jóbom zaobchádza ako s jedným z prorokov. Stavia ho do kategórie s ostatnými v dejinách, ktorí zostali vytrvalí.

Prečo na tom záleží?

Máme prinajmenšom tieto tri dôkazy o tom, že Jób je historický: (1) vnútorná podobnosť s niektorými inými historickými dielami, (2) spomenutie Jóba v Ezechielovi a (3) spomenutie Jóba v Jakubovi.

Poslucháčka sa pýta: "Myslíte si, že na tom záleží?" Samozrejme, vymyslený príbeh, alebo bájka môže poukázať na skutočnú postavu z mäsa a kostí. Aj Ježišove podobenstvá to robia. Nie je zlé písať bájku, podobenstvo, či vymyslený príbeh, aby sa sprostredkovala pravda. Nie je to tak, že by sme sa museli zrieknuť Jóbovej teológie, ak by táto kniha bola iba vymyslená.

Povedal by som, že na tom záleží z iných dôvodov. Vzhľadom na to, ako Ezechiel a Jakub zaobchádzajú s knihou a osobou Jóba, ochota považovať knihu a človeka Jóba za výmysel znamená mať spôsob zmýšľania, ktorý sa prikláňa ku kritike Biblie viac, než je zdravé. Znamenalo by to spochybniť slová Ezechiela aj Jakuba. To by ma znepokojovalo.