John Piper odpovedá

Môže vyvolený človek zomrieť bez toho, aby niekedy počul evanjelium? Alebo je to nemožné? To je dnešná otázka od nášho poslucháča. Píše nám: “Môže niekto, kto je vyvolený, zomrieť bez toho, aby niekedy počul evanjelium a uveril mu? Ja si myslím, že to nie je možné. Chápem, že ľudia sa narodia ako Bohom vyvolení, ale nerodia sa spasení, takže k počutiu evanjelia predtým musí dôjsť. Naše zdieľanie a zvestovanie viery je nevyhnutné, pretože Boh k zvestovaniu evanjelia používa ľudí. Ak však ľudia zomrú bez toho, aby dostali príležitosť počuť evanjelium a reagovať naň, mám obavy, že nikdy neboli vyvolení. Je to tak? Má význam svedčiť ľuďom, ktorí neboli vyvolení?

Porozumenie vyvolenia

Chápem, že logika takejto argumentácie by nás mohla odradiť od zvestovania evanjelia, ale je to chybná logika a je nebiblická. Začnime tým, že sa uistíme, že naši poslucháči vedia, o čom hovoríme. Myslím na to, či náš poslucháč rozumie biblickému učeniu o Božom vyvolení.

Vidíme to napríklad v liste Efezanom 1:4-6:
Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske. Podľa milostivého rozhodnutia svojej vôle nás predurčil...

Takže tu vidíme vyvolenie a predurčenie vyvolených. Pavol pokračuje:...Predurčil nás, aby sme skrze Ježiša Krista dostali synovstvo na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom Synovi.

Opäť v 1.Kor.1:26-29 Pavol hovorí:
Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, aby sa nik pred Bohom nevystatoval.

Zmyslom Božieho vyvolenia ešte pred našou existenciou je zabrániť tomu, aby sme sa chválili niečím iným než Božou zvrchovanou milosťou. Preto sa to nazýva bezpodmienečné vyvolenie. Boh sa nepozerá do budúcnosti a nevyberá si ľudí na základe toho, či budú spĺňať nejaké podmienky.

Vidíme to v Liste Rimanom 9:11, kde Pavol opisuje Jákobovo vyvolenie pred Ezauom, keď hovorí:
Veď keď sa deti ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé — aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, o ktorom bolo vopred rozhodnuté, ktoré nezávisí od skutkov, ale od vôle toho, kto povoláva
Základom je Božie zvrchované vyvolenie a povolanie, nie čokoľvek, čo robíme alebo vykonávame.

Musíme počuť, aby sme mohli uveriť.

Náš poslucháč sa pýta, či má potom význam zvestovať ľuďom evanjelium, aby boli spasení. Áno, má. Človek musí počuť a uveriť evanjeliu. To vychádza z Listu Rimanom 10:13-14:
Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. Ako však budú vzývať toho, v ktorého neuverili? Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?
Poslucháč sa ďalej pýta: "Keďže každý musí uveriť v Ježiša, aby bol spasený, a keďže bez počutia a uverenia niet spasenia, potom môžeme predpokladať, že každý, kto zomrie bez počutia a uverenia evanjeliu, nepatril medzi vyvolených, pretože po smrti nemá druhú šancu byť spasený."
Aby sme mohli ísť do neba-do Božej prítomnosti, musíme počuť evanjelium a uveriť mu. Ak nebudeme počuť evanjelium a neuveríme, nemôžeme prísť do neba. Ak nepôjdeme do neba, neboli sme medzi vyvolenými.

Poslucháč sa preto pýta: "Ak ľudia, ktorí nepočujú evanjelium a teda neboli vyvolení, aká je naliehavosť zvestovať im evanjelium?"

Základy evanjelizácie

Povedal som, že je chybnou logikou nechať sa odradiť od aktívneho zvestovania evanjelia. Prečo je to chybná logika? Pretože táto logika obsahuje chybný záver. Vychádza z toho, že Boh vo večnosti nespolupracoval s vyvolenou osobou a našou evanjelizáciou tejto osoby.

V skutočnosti Boh vo svojich večných zámeroch vždy dáva do súvisu vyvolenie osoby a našu evanjelizáciu tejto osoby, rovnako ako dáva do súvisu udalosti, ktoré nariadil, a modlitby za tieto udalosti. Táto súvislosť znamená, že Bohom nariadená udalosť sa nestane bez našich modlitieb.

"Nemáte, lebo neprosíte," hovorí Jakub (Jak 4:2). Vyvolená osoba nebude spasená bez nášho úsilia o evanjelizácii tejto osoby. Táto súvislosť je v Božom pláne pevne určená. Keď uvažujeme o naliehavosti nášho zvestovania evanjelia, musíme si uvedomovať, že je absolútne nevyhnutné, aby sme kvôli vyvoleným ľuďom robili svoju evanjelizáciu.
Ak si myslíte, to je to zvláštny spôsob uvažovania, vypočujte si apoštola Pavla, ktorý povedal:
A tak všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu v Ježišovi Kristovi a večnú slávu. (2.Tim. 2:10)

Nie je to úžasné? Pavol nepovedal: "No, buď sú vyvolení, alebo nie sú vyvolení, takže čokoľvek spravím, nič na tom nezmení." Pavol takto neuvažoval. Namiesto toho povedal: "Robím všetko, čo je v mojich silách, aby som vyvoleným pomohol dostať sa do večnej slávy, pretože Boh na to určil prostriedky aj spôsob. Bez prostriedkov sa do cieľa nikto nedostane." To je chýbajúci kúsok v logike, ktorá sa bez toho stáva fatalistickou.

Otvorte im oči

V stručnosti som už povedal, že nechať evanjelizáciu na ľubovôľu nie je len zlá logika, ale je to aj nebiblické. Videli sme to v 2.Tim.2:10, ale je tu ešte jedna poznámka.

Pavol videl, že učenie o vyvolení nebráni v jeho evanjelizácii, ale ho naopak povzbudzuje. Napríklad v Skutkoch 18:9-10 mu Ježiš hovorí:
V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: „Len sa neboj, nemlč, ale rozprávaj! Veď ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil, pretože v tomto meste mám veľa ľudu.“ Usadil sa tam teda na rok a šesť mesiacov a učil ich Božie slovo.
Inými slovami: "Mám tu svojich vyvolených. Pokračuj v kázaní. Moje ovce budú počuť môj hlas a Ja ich privediem k sebe."

V Skut.13:48 Lukáš, keď píše o ich evanjelizácii, hovorí toto:
Keď to počuli pohania, radovali sa, oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, ktorí boli určení pre večný život.

Toto bol základ úspechu hlásania evanjelia. "Uverilo toľko ľudí, koľko bolo určených pre večný život." Keby nebolo evanjelia a evanjelizácie, nebolo by spasenia.
Pavol vedel, že bol Bohom poslaný urobiť to, čo mohol urobiť len Boh. V Skutkoch 26:17 - 18 cituje Ježišove slová:
Ale vzchop sa a postav sa na nohy. Totiž preto som sa ti zjavil, aby som ťa ustanovil za svojho služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ukážem; vytrhol som ťa z tohto ľudu aj spomedzi pohanov, ku ktorým ťa posielam, aby si im otvoril oči, nech sa odvrátia od tmy k svetlu a od satanovej moci k Bohu a aby tak dosiahli odpustenie hriechov a účasť medzi tými, ktorí sú posvätení vierou vo mňa.‘
Iba Boh môže otvoriť oči duchovne slepým, ale Pavol je poslaný Bohom, aby to urobil. Boh vie, koho zachráni. Vie, koho si vyvolil. Vie, koho určil, aby bol jeho nástrojom na nemožné otvorenie očí slepých. Ó, ako dúfam, že sa nájdu odvážni, túžiaci kazatelia a misionári, ktorí budú poslúchať Pána Ježiša a pôjdu zvestovať evanjelium tomuto svetu.