John Piper odpovedá

Téme venovania tela pre potreby vedy sa už v minulosti John Piper vo svojich otázkach venoval. Poslucháč sa pýtal : "Ak by som sa nemal dať spopolniť , môžem svoje telo darovať pre potreby vedy?" Čo však v prípade, ak darujete svoje telo vede a tento program spopolní pozostatky, ktoré nepotrebuje alebo nevyužije v rámci štandardných pravidiel?

Na túto otázku nadväzuje aj tá dnešná: „Som zdravotná sestra v miestnom univerzitnom zdravotníckom stredisku a zvažujem, že im po smrti darujem svoje telo. Po tom, ako odoberú orgány a tkanivá, zvyšok tela spopolnia. V jednej z vašich epizód o kremácii ste povedali, že to pre kresťanov nie je vhodná možnosť. Aký je váš názor na moje otázky:
(1) Môže kresťan darovať svoje orgány a tkanivá na lekárske účely?
(2) Je následné spopolnenie v takomto prípade vhodné?"

Pochovať alebo spopolniť?

Aby som pripravil pôdu pre svoju odpoveď, zopakujem svoje dôvody, prečo kresťanov povzbudzujem, aby svojich blízkych nespaľovali, ale pochovávali. V mojich predchádzajúcich radách som povedal, že sme povolaní zaobchádzať s telom spôsobom, ktorý poukazuje na to, že je to vzácny dar od Boha.
Argumentoval som dvomi dôvodmi z Písma, ktoré nabádajú kresťanov nespopolňovať, ale pochovávať. Po prvé, pochovávanie by sme mali uprednostňovať kvôli vzácnosti ľudského tela ako Božieho stvorenia a vykúpeného krvou Božieho Syna. Sme jeho vlastníctvom. Nie sme naším vlastníctvom. Boli sme vykúpení za vysokú cenu teraz a navždy. Druhým dôrazom je hrôza ohňa, čo sa týka ľudského tela, najmä po smrti.
Tieto dva biblické dôrazy ma odrádzajú od toho, aby som ľudí povzbudzoval k používaniu kremácie. Nezáleží na tom, aké lacné, alebo praktické sa to môže zdať.

Semeno a spánok

Prví kresťania v Novom zákone pochovávali svojich blízkych. Povzbudzovali ich k tomu dva apoštolské symboly, ktoré sa pri pochovávaní spomínajú. Jedným je zasievanie semien a druhým ukladanie k odpočinku.
Prvý obraz: "...čo sa seje porušené, vstáva neporušené; čo je zasiate potupené, vstáva v sláve; čo je siate bezvládne, vstáva v moci. Seje sa telo prirodzené, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje prirodzené telo, jestvuje i duchovné.“ (1.Kor.15:42-44).
Telo je zasiate ako semeno a pri vzkriesení vychádza zo zeme neporušiteľné. To je prvý obraz.
Druhý obraz: "My, ktorí zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme zosnulých." (1. Tesal. 4: 15).
Sme povolaní zaobchádzať s telom spôsobom, ktorý ukazuje, že je to vzácny dar od Boha. Zaobchádzame s ním ako so semenom zasiatym do zeme a ako s človekom, ktorý je uložený k spánku, aby bol vzkriesením prebudený zo spánku.

Oheň a peklo

Ďalším bodom Písma, ktorý poukazuje na pochovávanie namiesto spaľovania tela, je význam ohňa, ktorý sa týka ľudského tela teraz a v budúcom živote. V Biblii sa použitie ohňa na strávenie tela na zemi považovalo za znak opovrhnutia. Nikdy nebolo požehnaním nechať si spáliť telo.
Prví kresťania verili v Boží súd po smrti (Židom 9:27). Najdesivejším obrazom tohto súdu bol oheň. Peklo je podľa Matúša 5:22 a Jakuba 3:6 miestom ohňa. Tento oheň má byť pociťovaný telom.
Do pekelného ohňa sme uvrhnutí ako telá. Ježiš povedal: "Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže zničiť dušu aj telo v pekle" (Matúš 10:28). Preto sa prví kresťania s hrôzou báli pred vystavením tela ohňu - vzácneho, krvou vykúpeného tela veriaceho, ktoré bude oživené, obnovené, vzkriesené a oslávené. Báli sa pred vystavením tela ohňu, čo bolo ako vystaviť ho peklu.
To bol môj druhý argument proti kremácii, okrem niekoľkých naozaj pragmatických (napríklad nikdy nebudete vedieť, či je to naozaj popol vášho milovaného).

Milovať druhých v smrti

Vráťme sa k otázkam našej poslucháčky:
1. Je pre kresťanov cnostné darovať svoje orgány a tkanivá na lekárske účely?
2. Je kremácia vhodná v tomto prípade, keď sa ponechávajú časti tela na likvidáciu?
Moja odpoveď je áno na obe tieto otázky, ak je srdce pokorné, dôveruje Božiemu milosrdenstvu a nie je pyšné. Môžete darovať svoje telo a byť arogantným človekom, ktorý sa týmto snaží získať Božiu priazeň, ale predpokladám, že to nie je tento prípad.
Chcel by som pripomenúť, že od najstarších čias boli kresťanskí mučeníci ochotní dať sa upáliť zaživa. Hovorili:
"Ak by som rozdal všetok svoj majetok, a ak by som vydal svoje telo, aby som sa mohol chváliť, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo." (1.Kor. 13:3).
Znamená to, že existujú vyššie hodnoty ako vyhnúť sa spáleniu na popol - napríklad neopustiť vieru, neurobiť potupu svojmu Spasiteľovi.
Z toho by som usudzoval, že existujú aj iné hodnoty, ktoré môžu prevážiť nad spôsobom, akým kresťania preukazujú úctu telu pri pohrebe. Jedným z nich by bolo presvedčenie, že obetovanie našich tiel pre lekársku vedu môže poslúžiť k objaveniu nejakého lieku, ktorý lieči choroby, alebo môže poskytnúť transplantáciu orgánu, ktorá by mohla zachrániť človeka, ktorý sa chystá zomrieť na dialýze, alebo niečo podobné. Hodnota takejto lásky k druhým môže prevážiť nad hodnotou pochovania tela.

Nádherný skutok lásky

Naša poslucháčka sa pýta: "Po odobratí orgánov alebo tkanív, alebo akejkoľvek časti tela, čo sa použije na dobré účely, môže sa zvyšok tela spopolniť?" Pre ňu by to predstavovalo časť ceny, ktorú sme ochotní zaplatiť za konanie dobra, ku ktorému nás, ako veríme, povoláva Boh.
Nie som odborník na lekársku vedu. Nepoznám detaily procesu použitia tela na lekársky výskum alebo na transplantáciu orgánov, ale prinajmenšom by som nastolil otázku, či by bolo možné telo ešte pochovať.
V Biblii a v histórii sú príklady, keď boli telá zohavené a ich časti odrezané a rodiny túžili mať aspoň časť tela svojho milovaného, ktoré by si mohli uctiť pri pohrebe. Neviem však, či je to možné. Ona, ako zdravotníčka by to asi vedela lepšie ako ja. Mohlo by to však byť významné svedectvo pre lekársku komunitu a odborníkov, ak by kresťania uviedli biblický dôvod, prečo by chceli telo pochovať po lekárskom použití tela.
Ak odhliadneme od všetkých týchto neistôt, moja odpoveď na tieto otázky by bola áno. Ak konáme vierou, môže byť pre kresťanov darovanie orgánov a tkanív na lekárske účely krásnym skutkom lásky. Áno, kremácia, hoci nie je ideálna, môže za týchto okolností nadobudnúť nový význam.