V čo veríme - Nicejské vierovyznanie

Od nášho poslucháča sme dostali zaujímavú a teologicky náročnú otázku:
Čo znamená, že Syn bol "zrodený" Otcom a "nebol stvorený"? Prečo toto rozlišovanie? A prečo na tom tak veľmi záleží?"

Nuž, prvotná cirkev musela riešiť niektoré naozaj zásadné spory o Kristovu prirodzenosť. A jeden z týchto sporov vyvrcholil vo štvrtom storočí, keď skupina nazývaná Ariáni tvrdila, že Ježiš Kristus bol stvorený, vytvorený a nie je Boh. Zhrnutím a ukončením tohto sporu bol Nicejský koncil. Prečítam len malú časť z jeho záverov:

Veríme v jedného Boha, vševládneho Otca, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného aj neviditeľného.
A v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Božieho Syna, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi, Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného (pozn. na rozdiel od tvrdenia Ariánov), jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého všetko vzniklo, ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies, vtelil sa zo Svätého Ducha a Márie - Panny a stal sa človekom, bol za nás ukrižovaný za Poncia Piláta, trpel a bol pochovaný, a na tretí deň vstal (z mŕtvych) v súlade s Písmami, vystúpil do nebies, sedí po Otcovej pravici a znova príde, so slávou, súdiť živých i mŕtvych, jeho kráľovstvu nebude konca.

Toto je znenie časti Nicejského vyznania viery. Takýto bol a dodnes je historický, biblický, ortodoxný postoj cirkvi v celých dejinách. Verím, že to, čo sa v ňom hovorí, je pravda. Výraz "zrodený, nie stvorený" je výsledkom Nicejského koncilu.

Zrodený Syn

Mali by sme sa pýtať: Keďže Biblia, a nie vyznania viery, je našou konečnou autoritou, ktorú si naozaj vážime – hoci si veľmi vážim a rád uvažujem o múdrosti tohto vyznania viery - je toto vyznanie biblické a prečo na ňom záleží?

Myslím, že na základe prvých štrnástich veršov Jánovho evanjelia možno biblicky presvedčivo dokázať, že slovné spojenie "zrodený, nie stvorený" je biblické. Ján začína takto:

Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. On [toto Slovo je osoba] bol na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič, čo povstalo. (Ján 1:1-3)

A potom dodáva:

A Slovo sa stalo telom [hovoríme o Ježišovi Kristovi] a prebývalo medzi nami a videli sme jeho slávu, slávu ako jediného [v anglickom preklade KJV ako zrodeného] Syna od Otca, plného milosti a pravdy. (Ján 1:14)

Večné zrodenie Syna zabezpečuje Synovi tú istú, rovnakú prirodzenosť s Otcom.

Dôležité je všimnúť si, že sa tu zavádza pojem synovstvo: to, čo v 1. verši Ján nazval Slovom, v 14. verši nazýva Synom. Teraz sa vedie slovný spor o to, či grécky výraz jednorodený znamená "jediný Syn" alebo "jednorodený Syn". A v tomto je háčik - a chcem, aby sme si všetci , čo sa zaoberáme výkladom Biblie vzali na srdce: Nemyslím si, že pravda učenia o "zrodenom, nie stvorenom" závisí od prekladu tohto výrazu. Keby to tak bolo, boli by sme uprostred sporu, ktorý pokračuje.

Podstatné je, že v prvých troch veršoch Jánovho evanjelia sa hovorí, že Božie Slovo je Boh a že je u Boha. "Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Slovo bolo Boh" - to znamená, že tu máme dve osoby, Boha a Božie Slovo (Ján 1: 1). Druhá osoba, Božie Slovo, je Boh a je s Bohom.

Ďalej sa hovorí, že skrze Slovo bolo "stvorené všetko, čo bolo stvorené", a táto presná formulácia vylučuje možnosť, že by bolo stvorené samotné Božie Slovo. Pretože všetko, čo je v kategórii stvorené alebo vzniknuté, bolo v skutočnosti uvedené do života, bolo stvorené, prostredníctvom Slova, čo znamená, že on nie je v tejto kategórii; nebol stvorený.

Večné tvorenie

V 14. verši je použitý výraz synovstva (nezávisle od toho, či sa povie "jediný Syn" alebo "jednorodený Syn") na opis vzťahu medzi Bohom a Slovom. Slovo je nielen Boh; Slovo je aj Boží Syn, čo znamená, že to, čo sa hovorí o Slove, sa vzťahuje aj na Syna, a to, čo bolo povedané o Slove, bolo, že nebolo stvorené.

Ako je teda možné, že Syn existuje ako Syn, nie ako Otec? Ak by sme zostali len pri výrazoch Syn a Otec, odpoveď by znela: nie je stvorený, ale zrodený. Ľudskí synovia sú splodení; to je to, čo znamená byť synom otca. Ale toto je zrodenie Syna a je veľmi jedinečné - je iné, pretože tento Syn, toto Slovo, nemalo začiatok. Na počiatku bol Boh. Bolo tam Božie Slovo a bol tam Boh - a títo dvaja tam boli odjakživa. Boh bol Slovo. Slovo bolo Bohom. Nemali začiatok. Bolo tam vždy s Bohom ako Boh.

Text nás vedie k záveru, že tento jedinečný druh zrodenia, o ktorom hovoríme, je večné zrodenie. Nikdy neexistoval čas, keď Syn neexistoval, a predsa je Synom, a nie Otcom. Nedá sa to vrátiť späť, alebo zameniť. A kresťanská cirkev správne tvrdí, že treba hovoriť o tomto večne existujúcom Synovi, ktorý je Bohom, a predsa nie je Otcom. On bol večne zrodený Otcom, nevznikol, ale bol večne zrodený.

Biblicky aj cirkevne zdôrazňovaným bodom teda je, že večné zrodenie Syna zabezpečuje Synovi úplne rovnakú prirodzenosť s Otcom. To je zmysel listu Židom 1: 3:
"On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom."

Alebo List Filipanom 2:6-7:

"On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepovažoval za korisť, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka..."

Vysvetlenie od velikánov

C. S. Lewis bol kritizovaný za to, že sa snažil robiť zložité veci zrozumiteľnými pre bežných ľudí. A tu je to, čo napísal:

„Keď plodíte, plodíte niečo rovnakého druhu ako ste vy sami. Človek plodí ľudské deti, bobor plodí malé bobríky a vták plodí vajíčka, ktoré sa premenia na malé vtáčiky. Keď však tvoríš, tvoríš niečo, čo je iného druhu, ako si ty sám. Vták robí hniezdo, bobor stavia hrádzu, človek robí auto.“ (Mere Christianity, 157)

Podstatnou myšlienkou toho, čo týmto chce Lewis zdôrazniť je, že Syn nie je stvorenie, nie je stvorený, a nie je odlišný od samotnej podstaty a prirodzenosti Boha.

Presuňme sa od Lewisa a skočme do hlbokej teológie Jonathana Edwardsa. Prečítam vám, čo sa Edwards snaží vysvetliť nám, bežným ľuďom:

„Tak, ako Boh s dokonalou jasnosťou, plnosťou a silou chápe seba samého a vidí svoju podstatu... tak táto predstava, ktorú má Boh o sebe, je absolútne ním samým. Táto predstava svätej Božej prirodzenosti a podstaty je opäť svätou Božou prirodzenosťou a podstatou: tým, že Boh myslí na svoje Božstvo, [Božstvo] sa tým aj vytvára.
Tým je zrodená iná osoba, je iná nekonečná, večná, všemohúca a najsvätejšia a tá istá Božia, tá istá Božská prirodzenosť. A táto osoba je druhou osobou v Trojici, jednorodeným a milovaným Božím Synom. (Works of Jonathan Edwards, 21:116–17)

Myslím si preto, že je verné a pravdivé hovoriť o Božom Synovi, Ježišovi Kristovi, ako o večne zrodenom, a nie stvorenom, ktorý nikdy nemal počiatok a je samotnou Božou prirodzenosťou.

Bez Ježišovho božstva nie je vykúpenie

Záleží na tom? To je otázka, ktorú si kladie náš poslucháč. Áno, veľmi záleží! Uvediem len jeden z mnohých dôvodov, prečo na tom záleží.

Apoštol Pavol a pisateľ listu Hebrejom ukazujú, ako je plné Kristovo božstvo - zrodené, nie stvorené - prepojené s jeho dielom vykúpenia. Bez tejto pravdy by nebolo vykúpenia:

Veď Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho a v ňom zmieril všetko, čo je na zemi i v nebesiach, keď nastolil pokoj preliatím jeho krvi na kríži. (Kolos.1:19-20)

Tieto veci spolu súvisia; nemôžete mať jednu bez druhej: ak tu nie je plnosť božstva, nie je tu ani zmierenie krvou tejto bytosti.

On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom. Keď vykonal očistenie od hriechov, posadil sa po pravici Velebnosti na výsostiach. (Židom 1:3)

Inými slovami, bez Kristovho božstva niet spasenia. Ak bol Boží Syn stvorený namiesto toho, aby bol večne zrodený v samotnej Božej prirodzenosti, sme stále vo svojich hriechoch a biblické spasenie neexistuje.