John Piper odpovedá

Otázka: Keď študujem Bibliu, konkrétne samotný text a preklady Biblie, stále narážam na diskusiu o dvoch latinských výrazoch: ipsissima verba ("samotné slová") a ipsissima vox ("samotný hlas"), teda o podstate Ježišových slov. Diskusia sa týka toho, či nám autori evanjelií podávajú doslovne slová, ktoré povedal Kristus, alebo je to iba parafrázovaná podstata Ježišových slov. Čo si myslíte vy? A aký to má vplyv na náš výklad Biblie?"

Táto otázka ma vracia takmer o päťdesiat rokov späť, do obdobia troch rokov, ktoré som strávil na Mníchovskej univerzite v Nemecku v rokoch 1971 až 1974, keď som pracoval na dizertačnej práci o Ježišových výrokoch u Matúša a Lukáša: "Milujte svojich nepriateľov."

Historické hľadanie

Písanie dizertačnej práce na nemeckej univerzite v 70. rokoch minulého storočia o Ježišových slovách znamenalo neustále sa stretávať práve s touto otázkou: Môžeme odlúpnuť vrstvy tradície a vrátiť sa k Ježišovej „ipsissima verba“, teda k samotným Ježišovým slovám? V snahe dostať sa k ipsissima verba musel som sa ponoriť do takého odvetvia vedy, ktorá vyvinula metódy, ako sa dostať k Ježišovým slovám.

Ak sa teraz pýtate, či som mal pri tom krízu viery, možno vás prekvapí povaha tejto krízy. Nebola to kríza mojej viery v pravdivosť a hodnotu Písma, ale kríza mojej viery v pravdivosť a hodnotu takejto akademickej vedy. A naozaj to bola kríza. Čo som robil? A čo sa robilo dve storočia v tejto krajine, v Nemecku, a všade inde, ktoré boli ovplyvnené vyššou kritikou pri skúmaní Biblie?

Robil som to asi takto: Článok za článkom, knihy za knihou ktoré som čítal, sa začínali a boli preniknuté slovami pravdepodobne a možno. A predsa mali tendenciu na konci článku, na konci knihy smerovať k tomu, čo sa nazývalo „zaručené výsledky kritických štúdií“. A ja som nikdy nevidel jasnú cestu. Ako som sa dostal od všetkých tých pravdepodobne a všetkých tých možno k týmto takzvaným zaručeným výsledkom kritických štúdií? Všetko mi to pripadalo ako historické dohady. A podľa mňa vôbec neboli zaručené, pretože boli postavené na domnienkach, ktoré sa opakovali znova a znova. Práve to im dodávalo zdanie vedeckosti.

A ako kresťan, ktorý uveril Ježišovi Kristovi ako Pánovi, Spasiteľovi, Pokladu môjho života, ktorý sa predstavoval v Biblii s takými presvedčivými dôkazmi pre moju myseľ a srdce ako skutočný a spoľahlivý, som vedel, že musí existovať lepší a spoľahlivejší spôsob, ako dospieť k presvedčeniu o pravdivosti osoby, učenia, diela a slov Ježiša.

To bola moja kríza hľadania: V tejto fáze mi nešlo o to, či je Kristus skutočný a či je Nový zákon pravdivý. V stávke bolo to, či nejakí misionári sú ochotní položiť svoje životy za dohady. Čo sa stane v nedeľu ráno s pastormi, ktorí neveria tomu, čomu veríte vy, ktorí veria tomu, čomu neveríte vy, ktorí pritom zaobchádzajú s Bibliou tak, ako vy? Nič sa nestane. Presne to sa stane. Nemohli by byť žiadni misionári; nikto nedá svoj život za takéto dohady. Takže to je pozadie. To mi napadlo, keď som si prečítal túto otázku.

Čo skutočne povedal Ježiš?

Dovoľte mi povedať tri veci o ipsissima verba, o samotných Ježišových slovách.

Po prvé, nevieme, akým jazykom Ježiš hovoril v každodennom rozhovore a v každom momente vyučovania svojho života. Mohol hovoriť po grécky, mohol hovoriť po aramejsky, mohol hovoriť po hebrejsky, ale existujú veľmi dobré dôkazy o tom, že aspoň v niektorých prípadoch (väčšina učencov by povedala, že vo väčšine prípadov) hovoril aramejsky, bežným semitským jazykom vtedajšej Galiley a Judey. Istým dôkazom toho je, že autori evanjelií zachovali niektoré jeho aramejské slová:

"Talitha kumi" v Mar.5:41
"Eloi, Eloi, lema sabachthani?" v Mar.15:34
"Efata" v Mar.7: 34
"Abba" v Markovi 14:36

A tieto výrazy z aramejčiny spôsobili, že väčšina vedcov tvrdí, že pravdepodobne väčšinu času Ježiš hovoril aramejčinou, čo bol semitský jazyk - bol príbuzný hebrejčine a veľmi sa podobal hebrejčine v Judei a Galilei, ktorou sa tam hovorilo v tom čase. To znamená, že pravdepodobne nemáme k dispozícii presné Ježišove slová, pretože nehovoril po grécky, a preklad, z ktorého vychádzame je gréčtina. Nový zákon bol pôvodne napísaný v gréčtine a my ho čítame v našich prekladoch. A tak, aj keby niekedy Ježiš učil po grécky, čo možno aj robil, dnešní čitatelia Biblie nemajú k dispozícii samotné slová, pretože čítajú Bibliu v svojom rodnom jazyku.

To je prvý postreh: pravdepodobne nemáme k dispozícii ipsissima verba, pretože Ježiš hovoril aramejsky a nikto dnes nečíta aramejčinu, keď číta grécky Nový zákon, teda tak, ako bol napísaný.

Čo mal Ježiš na mysli ?

Druhý postreh: To, čo je podstatné pre spoľahlivé pochopenie Kristovho zmýšľania - čo chcel skutočne komunikovať, keď učil - nie sú samotné slová, ale samotný význam, samotný zámer, ktorý mal na mysli, keď komunikoval akýmikoľvek slovami, ktoré použil. Podstatné je komunikovať význam, zámer, cieľ. Slová sú iba prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa.

Tu je príklad: Čo keby ste poslali priateľovi otázku, či si myslí, že by som si mal kúpiť nejaké knihy? A on vám napíše: "John, áno, som si istý, že by to bolo skvelé využitie tvojich peňazí, ale nie mojich ." Použil presne moje slová, ale význam, zámer jeho slov je: "Nebuď hlúpy. Nemrhaj peniaze na tú kúpu."

Takže zmysel je takýto: Samotné moje slová nemusia znamenať presne to, čo myslím. Ľudia si to musia v súvislosti s jazykom uvedomiť. Význam a jazyk nie sú to isté a my si musíme dávať pozor na to, ako náš jazyk komunikuje náš zámer. Chcem vedieť, čo chcel Ježiš povedať - čo chcel, aby som pochopil. To, či použijem jeho samotné slová alebo nie, je v porovnaní s tým , čo chcel povedať relatívne nepodstatné: Sú slová, ktoré Boh použil na sprostredkovanie Ježišovho odkazu a ich zmyslu pre nás to isté?

Druhým bodom je teda to, že nesmieme predpokladať, že je lepšie poznať presne samotné Ježišove slová, ako mať presné a verné podanie významu a zmyslu Kristovho odkazu, ktoré zaručil Boh v inšpirácii Písma.

Neomylný odkaz pre Cirkev

Tretia poznámka: Samotná Biblia nám predkladá učenie, náuku o svojej vlastnej inšpirácii Bohom, o svojej pravdivosti a spoľahlivosti, ktorá nám podáva nie menej dôležité samotné Ježišove slová v aramejčine, gréčtine alebo hebrejčine, ale pravdivé a spoľahlivé sprostredkovanie toho, čo chcel Ježiš povedať - čo chcel povedať slovami, ktoré použil.

Sám Boh to naplánoval, že sa pre nás zachoval verný, pravdivý a neomylný zápis Ježišovho odkazu.

A máme to my teraz pravdivo a verne sprostredkované v jazyku Písma, v gréčtine a hebrejčine? Odpoveď znie áno. Všetky svoje myšlienky o týchto veciach - o tom, ako vieme, že Biblia je pravdivá - som sa pokúsil zhromaždiť v knihe, ktorú som napísal pred niekoľkými rokmi pod názvom Jedinečná sláva: Ako kresťanské Písmo odhaľuje svoju úplnú pravdivosť. (A Peculiar Glory: How the Christian Scriptures Reveal Their Complete Truthfulness.) Odporúčam ju. Ak chcete hlbšie preniknúť do toho, ako sa podľa mňa Biblia zjavuje ako pravdivá, tak tam sa snažím povedať všetko, čomu som porozumel.

Mojím argumentom je, že Boh nám dal Písmo, ktoré sa overuje samo sebou, a ktoré umožňuje aj najjednoduchšiemu veriacemu prostredníctvom Ducha Svätého, vďaka božským znakom a dôkazom samotného Písma, aby vedel, že je pravdivé, a aby vedel s istotou, že môže za túto pravdu položiť aj svoj život.
Na záver mi dovoľte uviesť jeden odsek z tejto knihy o Ježišovom posolstve najmä v Novom zákone:

„Ježiš prišiel vydať svedectvo o pravde (Ján 18:37) s celou Božou autoritou (Ján 17: 2; Mat. 28: 18). Naplánoval to a pripravil tak, aby sa táto pravda a jej autorita zachovala prostredníctvom vyvolenej skupiny apoštolov, ktorých bude viesť pri písaní svojím vlastným Duchom ku všetkej pravde potrebnej na založenie a zachovanie svojej cirkvi (Ján 14:25-26; 16:12-14; Efez. 2:20; 1.Kor. 2:13). V dokonalom súlade s Božou vôľou a Kristovou vôľou pre jeho cirkev títo hovorcovia dali svoje učenie do písomnej podoby s vedomou istotou, že to, čo napísali pre cirkev, bude jej neomylným odkazom-vyznaním , kým Ježiš opäť nepríde. (J.Piper: Jedinečná sláva, str.124)

Takže uzatváram: To, že nemáme zaznamenané doslovné Ježišove slová, nie je pre cirkev stratou, keďže on sám plánoval, že sa pre nás zachová verný, pravdivý a neomylný záznam toho, čo chcel, aby nám bolo odovzdané.