John Piper odpovedá

Dostali sme 40 otázok, ktoré súvisia s biblickým textom v Skutkoch 2:38. V texte sa píše: "Robte pokánie a dajte sa pokrstiť každý v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Ducha Svätého." (Sk. 2:38) A skutočne, tri tisíc ľudí sa kajalo a bolo pokrstených. Je to úžasný pohľad! Zdá sa, že text kladie krst vodou pred obrátenie alebo do okamihu obrátenia. Podobne aj Pavlovi bolo povedané: „Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno.“ (Skut. 22:16). Poslucháči sa nás pýtajú: "Sme spasení po krste vodou, pred krstom vodou alebo pri krste vodou?".

Kedy sa začína spasenie?

Najprv by som spresnil otázku takto: "Sme ospravedlnení pred krstom, v krste alebo po krste? Kedy sme spojení s Kristom? Stávame sa jedným s Kristom pred krstom, v ňom alebo po ňom?" V Novom zákone sa slovo spasený používa pre všetky tri prípady.

• Boli sme spasení. (Efezanom 2:8)
• Sme spasení. (1.Kor.1:18)
• Spasenie je nám teraz bližšie, ako keď sme uverili. (Rim.13:11)

Boli sme spasení predtým, deje sa teraz a nakoniec sa stane v budúcnosti. Slovo „spasenie“ v Novej zmluve je široké a zahŕňa niekoľko častí. V skutočnosti sa však pýtame: "Kedy sa to všetko začalo? Kedy nastal prvý okamih zjednotenia s Kristom - okamih ospravedlnenia, ktorý nie je procesom, ako je posvätenie, ale je rozhodujúci pre spasenie?"

"Ak je Boh za nás, kto môže byť proti nám?" (Rim. 8:31). Kedy sa to začalo? V ktorom okamihu nás Boh považuje za svoje dieťa a nie za dieťa hnevu, ktorým sme od prirodzenosti všetci. (Efez.2:3)? Kedy sa to stalo? Čo bolo tým rozhodujúcim momentom, ktorý spôsobil naše spojenie s Kristom, ktorý nás ospravedlnil? To je moja otázka. Myslím si, že to je to, na čo sa naozaj pýtajú.

Jediný nástroj ospravedlnenia

Dovoľte mi teda, aby som na základe niektorých biblických textov uviedol svoju odpoveď a potom ukázal, ako tento bod súvisí s krstom.

• Sme totiž presvedčení, že človek je ospravedlnený vierou bez skutkov Zákona. (Rim.3:28)
• Keďže sme teda ospravedlnení vierou, máme pokoj s Bohom. (Rim.5:1)
• Ale tomu, kto nekoná skutky, no verí v toho, kto ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera ráta za spravodlivosť. (Rim. 4:5)
• Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. (Ján 3:16)
• Nech je vám teda známe, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. V ňom je ospravedlnený každý, kto verí. (Skut. 13:38-39)

Z týchto a mnohých ďalších textov im podobných vyvodzujem toto: ospravedlnenie – zmierenie sa s Bohom prostredníctvom zjednotenia s Kristom v zázraku obrátenia a znovuzrodenia - sa deje z našej strany len a len vierou.
Boh používa vieru ako jediný nástroj zjednotenia s Kristom a považuje nás za spravodlivých v okamihu, keď uveríme v Ježiša. To je moja odpoveď.

Ako súvisí viera s vodou?

A teraz je tu otázka: "Ak hovoríme o krste, ako ho dávate do súvisu s textami, ktoré boli citované a s novým začiatkom s Kristom?" Dovoľte mi dať na to niekoľko odpovedí.

Ako prvé by som povedal, že lotrovi na kríži Ježiš povedal, že v ten deň bude s ním v raji. Nebol pokrstený. Viem, že je to zvláštny prípad. Nemyslím si, že na lotrovi na kríži sa dá postaviť teológia krstu. Ale jedno hovorí, že krst nie je absolútna nevyhnutnosť, pretože v jeho prípade to tak nebolo.

Druhá vec, ktorú by som povedal: Pavol považuje krst za vyjadrenie viery, takže rozhodujúcim činom, ktorý nás spája s Kristom, je viera, a tá je vyjadrená navonok v krste. Nasledovný text je pre mňa kľúčový, pretože keď som odišiel do Nemecka, bol som osamelý baptista v jame luteránskych levov. Boli to milujúci levy. Len ma oblizovali, nezožrali ma, ale neschvaľovali to, čomu som veril.

Spomínam si, ako som bol v ústraní s dvanástimi malými levíčatmi a jedným veľkým levom, doktorom Leonhardom Goppeltom. Celý víkend sme sa rozprávali o krste a toto bol môj text, ktorý som obhajoval . Je v Kolosanom 2: 11-12:

V ňom ste aj boli obrezaní obriezkou, vykonanou nie rukami, ale Kristovou obriezkou — vyzlečením z telesnosti, keď ste s ním boli v krste pochovaní. Spolu s ním ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych.

„Spolu s ním ste boli pochovaní a spolu s ním aj vzkriesení v krste skrze vieru.“ Z tohto textu sa mi zdá, že pochovanie s Kristom vo vode a vzkriesenie s Kristom z vody nie je to, čo nás spája s Kristom - teda ponorenie sa do vody a vystúpenie z vody. To nie je to, čo nás spája s Kristom. S Kristom nás rozhodujúcim spôsobom zjednocuje viera.

Voda zobrazuje očistenie

Do textu je vnesená zaujímavá analógia- obriezka. Ak si prečítate List Rimanom 4:11, Pavol hovorí:

A znamenie obriezky dostal [Abrahám] ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný. Tak sa stal otcom všetkých, ktorí veria ako neobrezaní, aby aj im bola zarátaná spravodlivosť.

Ak by ste si vzali len túto analógiu medzi krstom a obriezkou -, potom by tento text hovoril, že krst je znakom spravodlivosti, ktorú máme ešte pred krstom, pretože ju máme skrze vieru a spojenie s Kristom.

Teraz prejdime k textu, na ktorý sa pýta náš poslucháč: „Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy zo seba svoje hriechy a vzývaj jeho meno.“ (Skut. 22:16)

Keby ste sa teraz zastavili pri tomto texte, povedali by ste: "Nuž, tak to je. Voda je odpúšťajúci prostriedok." Ale tam sa nezastavíte. Píše sa tam: "Vstaňte a dajte sa pokrstiť a zmyte svoje hriechy, vzývajúc Pánovo meno." A to je to, čo sa tam píše. Zmysel je podľa mňa rovnaký. Krst je vonkajším vyjadrením vzývania Pánovho mena vo viere. Nie je to voda, ktorá pôsobí naše ospravedlnenie alebo zjednotenie s Kristom. Voda je obrazom očistenia, ale viera v srdci, vzývanie Pána z viery, je to, čo nás spája a odpúšťa nám.

Prosba zo srdca

To je zmysel, ktorý text 1.Petra 3:21-22 vlastne vyzdvihuje, keď v súvislosti s potopou a Noemovou záchranou v arche cez vodu hovorí:

Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia zhovievavosť vyčkávala za dní Noacha, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody iba niekoľkí, celkovo osem ľudí. To je predobraz krstu, ktorý teraz zachraňuje aj vás, nie však obmytím telesnej nečistoty, ale prosbou k Bohu o dobré svedomie na základe vzkriesenia Ježiša Krista. (1:Petra 3:21-22)

To je asi najjasnejší text pre tých, ktorí chcú povedať, že krst je spásonosný - že krst skutočne zachraňuje. Hovorí, že krst nás zachraňuje, a hneď nato, akoby vedel, že povedal niečo takmer kacírske, pretože by to protirečilo ospravedlneniu z viery, hovorí: "...nie ako odstránenie špiny z tela, ale ako prosbou k Bohu o dobré svedomie..."

Vráťme sa k otázke povolania: "zmyte svoje hriechy [vzývaním] jeho mena" (Skut.22:16). List 1. Petra 3:21 hovorí:

To je predobraz krstu, ktorý teraz zachraňuje aj vás, nie však obmytím telesnej nečistoty, ale prosbou k Bohu o dobré svedomie na základe vzkriesenia Ježiša Krista.
Inými slovami, je to prosba viery prameniaca zo srdca, nie z vody. Peter výslovne hovorí: "nie však obmytím telesnej nečistoty". Inými slovami, nie je to pôsobenie vody, ktoré uskutočňuje záchranu. Aj keď práve povedal, že krst zachraňuje, chce tým povedať, že tento vonkajší akt znamená prosbu k Bohu, ktorá vychádza zo srdca. Je to viera, ktorá zachraňuje.

Keď Ján Krstiteľ alebo Marek nazýva svoj krst "krstom pokánia na odpustenie hriechov" (Mk. 1:4), myslí tým krst ako znamenie pokánia, ktoré prináša odpustenie. Pokánie je spôsob, ako vyjadriť zmenu zmýšľania, ktorá vedie k viere.

Nezmeškajte svoj vlak

Ďalší dôležitý text, ktorý si treba všimnúť sú Skutky 2,38:
Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.

Vyzerá to takto:
Podmienka číslo jeden: byť pokrstený.
Podmienka číslo dva: mať odpustené hriechy.

Tvrdím to preto, lebo si myslím, že to učia mnohé texty. Pokánie a viera ako jeden celok sú tým, vďaka čomu získavame odpustenie, nie akt krstu. Myslím si, že tento text by sa mal čítať takto.

Predpokladajme, že chceš ísť z jedného mesta do druhého vlakom, ktorý za chvíľu odchádza. Ja ti poviem: "Zober si klobúk a utekaj, lebo zmeškáš vlak." Dal som ti dva príkazy, ako dal Peter dva príkazy: Kajajte sa a dajte sa pokrstiť.“ Ale len jeden z nich je príčinou toho, aby si sa dostal na vlak načas - a to bežať. Povedal som: "Bež," ale povedal som aj: "Vezmi si klobúk." Schmatnúť klobúk je sprievodný úkon, nie príčinný. Môžu existovať rôzne dôvody, prečo by ste mali mať klobúk. Ale vzatie klobúka vám ani v najmenšom nepomôže nastúpiť do vlaku načas.

Takto by sme podľa mňa mali počúvať Petra, keď hovorí: "Kajajte sa a dajte sa pokrstiť každý z vás a nastúpte do vlaku odpustenia." To je to, čo by sme mali počuť. Do vlaku odpustenia sa dostanete, ak budete robiť pokánie a dáte sa pokrstiť. Do vlaku sa dostanete vďaka pokániu, zmene zmýšľania, ktorá zahŕňa vieru. A krst je dôležitý z rôznych dôvodov, ale nie je príčinou tak, ako je príčinou pokánie.

Toto je moja odpoveď na otázku: viera predchádza krstu. Preto som baptista. Viera predchádza krstu a je pri krste účinná. Takže sme ospravedlnení už pri prvom akte skutočnej spásnej viery v Krista a potom nasleduje krst. Najlepšie by bolo, keby krst nasledoval čím skôr, ako vonkajšie vyjadrenie tejto vnútornej premeny.