John Piper odpovedá

Dnešná otázka pochádza od našej poslucháčky Katky. Píše: „Moja najlepšia priateľka mi povedala, že už roky zápasí s homosexuálnymi túžbami a teraz im podľahla. Povedala mi, že bude chodiť s dievčaťom. Povedala, že roky sa nad tým trápila a modlila sa za to. Cíti, že Boh ju za to neodsudzuje a necíti sa vinná. Odsudzujú ju ľudia. Hlási sa k viere, ale dospela k záveru, že je v poriadku viesť takýto životný spôsob a je odhodlaná v tom pokračovať. Ako jej pomôcť a najvhodnejšie jej vyjadriť svoj nesúhlas?"

Slová pravdy

Katka, odporúčam ti, aby si sa nevzdávala, pretože v Božom slove je to jasne vyjadrené a dáva nám usmernenie, čo máme v tomto prípade robiť.
Mám na mysli List Rimanom 1:26:
Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený.
To je najdôležitejšia veta pre tvoju priateľku.
Je to veľmi desivé, pretože je to tvoja najlepšia priateľka, ako si povedala. Podľa toho čo hovoríš sa mi zdá, že Boh v jej živote robí práve toto. Vydáva ju napospas vášňam a to je desivá vyhliadka, ktorá by ju mala rozochvieť a s ňou aj teba.
Všimni si v tomto verši dve úrovne.

Boh ich vydal napospas

Jedna úroveň je, že Boh ju vydáva napospas nečestným vášňam: "Boh ich [tieto ženy] vydal hanebným vášňam". Pre tvoju priateľku z toho vyplývajú tri dôsledky.
1. Božie vydanie vášňam.
Po prvé, Boh často obmedzuje hrešiť miliónom ľudí. Obmedzuje hriech, ale niekedy v spravodlivom súde to prestane obmedzovať. Nazýva to vzdanie sa alebo vydanie ľudí ich vášňam. V prípade tvojej priateľky sa jej Boh vzdal a vydal tvoju priateľku pre vášeň k hriechu. A necháva ju tak.
2. Zotročenie vášňou.
Po druhé, namiesto toho, aby Boh obmedzoval vášne, vášne preberajú úplnú kontrolu nad človekom. Vidím to z toho, ako opisuješ stav jej srdca. Povedala: "Budem chodiť s dievčaťom. Cítim, že je to tak správnejšie. Už sa necítim vinná ani sa za to nehanbím. Necítim odsúdenie od Boha; cítim ho len od ľudí. Cítim sa takto dobre."
To je reč človeka, ktorý sa oddal citom alebo tomu, čo Pavol nazýva vášňam - nečestným vášňam. Tie sa stali jej novým bohom. Kedysi mala silu zdržiavať svoje vášne vďaka Božej zdržanlivej milosti, teraz však sú tieto vášne ako tsunami. Odstraňujú v nej každú pevnosť Božej pravdy, každé varovanie, a vedú ju do záhuby.
3. Priatelia sa stávajú nepriateľmi
Toto je tretí dôsledok toho, čo Pavol hovorí Liste Rimanom 1:26. Nový boh, ktorého teraz má, sa nazýva vášeň. Pavol hovorí, že je to nehanebné. Je v otroctve nehanebných vášní. Tieto vášne nielenže vedú k neprirodzeným a úbohým náhradám za to, ako Boh stvoril ženu, ale menia priateľov na nepriateľov.
Hovorí, že od ľudí cíti len odsúdenie. Pocity nie sú Boh. Nezáleží na tom, či ju priatelia odsudzujú. Dôležité pre ňu sú jej pocity. Takto tento boh zotročuje svoje obete. Na realite už nezáleží. Dôležité sú len pocity. Nezáleží jej na tom, či ju miluješ a čo jej hovoríš. Vášne sú jej bohom.
V srdci týchto nehanebných vášní je sebaospravedlňovanie. Sú nadradené morálke. Vášne sa cítia morálne nadradené nad všetkých ľudí, ktorí ju teraz odsudzujú. Sú to nečestné vášne, pretože jej berú priateľov, ktorí sa snažia povedať pravdu v láske, a menia priateľov na nepriateľov.

Konanie na základe vášní

Povedali sme, že v tomto verši sú dve úrovne. Prvá z nich je: "Boh ich vydal hanebným vášňam".
Druhá úroveň je : "ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený.“
Najprv prichádzajú nečestné vášne - otroctvo boha vášní - potom prichádza čin. Najprv je tu spoznávanie sa, chodenie spolu, potom dotyky, potom bozkávanie a potom ktovie aké úbohé, beznádejné pokusy, aby sa neprirodzené cítilo prirodzeným.
Krutý boh vášní takýmto ľuďom na chvíľu dovolí uspokojiť sa. Ale text Rimanom 1:27 hovorí, že skôr či neskôr za to dostanú zaslúženú odplatu:
Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.(Rim.1:27)
"páchajú nehanebné skutky s mužmi" - v tomto prípade to platí aj pre tvoju priateľku - " a odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie".
Ak toto povieš tvojej priateľke, bude sa cítiť tebou odsúdená. Ale uvedom si, že tento pocit je vďaka otroctvu jej novému bohu. A ty jej to musíš povedať.
Len Boh vie, aký bude jej trest za toto otroctvo. Bolo by dobré aby si toto všetko z Listu Rimanom 1 uvedomila.

Napomenutie v láske

Zdá sa mi, Katka, že to najlepšie, čo môžeš urobiť, je nejakým spôsobom upozorniť svoju priateľku na to, akú silnú úlohu v jej živote teraz zohrávajú jej city a vášne. Nedajú sa však porovnať s pravdou a autoritou Písma.
Tvoja priateľka hovorí: "Budem s tým dievčaťom chodiť. Cítim, že je to tak správnejšie. Musím to skúsiť. Necítim sa byť vinná. Nehanbím sa za to. Necítim sa Bohom odsúdená. Cítim sa odsúdená iba ľuďmi. Cítim sa v tomto stave dobre." Všimni si, že stále hovorí o svojich pocitoch.: cítim sa, necítim sa, cítim, necítim....
Ak je v nej ešte kúsok podriadenosti Ježišovmu panstvu v jej živote, možno pochopí, že toto je jazyk podriadený sebeckému bohu. Možno ešte nie je neskoro, aby si ju z tohto stavu pokúsila zobudiť. Neboj sa, ak ťa obviní , že ju odsudzuješ. Možno to bude cena, ktorú budeš musieť zaplatiť za to, že ju miluješ.